Strom, dorastajúci do výšky 20-30m. Zväčša rastie v hustejších zápojoch na brehoch potokov a prejavuje sa hlavne na jar, keď zakvitne už v marci pred rozvitím listov. Obe pohlavia kvetov rastú na jednom strome. Zakladajú sa vo vegetačnom období v predchádzajúcom roku na konci konárikov. Samčie kvety sú jahňady, ktoré sa v čase kvitnutia roztiahnu na 4-7 cm, visia na stopkách, zložené z trojpočetných vidlanov. Samičie jahňady majú asi pol centimetra, sú vajcovité, vzpriamené, fialovohnedé s nápadne červenými bliznami. Dozrievajú v októbri na hnedé, nerozpadavé šištičky. Semeno je nažka. Šištice zostávajú na stromoch a sú dobrým poznávacím znamením, že ide o jelšu aj v čase, keď nemá listy.
Pôvodné rozšírenie jelše ide od Britských ostrovov cez Škadináviu až za Ural, južná hranica ide od západného pobrežia Čierneho mora cez Balkán, Apeninský a Pyrenejský polostrov až na sever Afriky.
Jelša má rada svetlo a vlhko, Je odolná voči mrazom. Tvorí zmiešané porasty s brestom, brezou, topoľom bielym, čremchou i letným dubom.
Z dekoratívnych foriem je známa žltolistá, stĺpovitá, strihanolistá a smútočná. Vo vode je jelšové drevo veľmi odolné voči chorobám. Pri horení málo dymí a nepraská, využíva sa aj vo výrobe nábytku.
Naše jelše žijú v symbióze so slizovkami na koreňoch a viažu vzdušný dusík, čím zvyšujú kvalitu pôdy.
ANASTÁZIA GINTEROVÁ
kresba z knihy Stromy (IKAR)
