„Ak vytvoríte okolo dieťaťa prostredie podobné maternici, môže to vyvolať sny spred pôrodu, a to môže mať za následok snahu o návrat k prenatálnemu dýchaniu,“ povedal George Christos z perthskej Curtin University of Technology. Dieťa totiž v prenatálnom štádiu dostáva kyslík v matkinej krvi. SNSD je hlavnou príčinou úmrtí detí v prvom roku života, najčastejšie sa vyskytuje v období od dvoch do štyroch mesiacov prevažne u chlapcov.
Christos svoj výskum o vytváraní informácií v mozgu publikoval v knihe Pamäť a sny: tvorivá ľudská myseľ. Podľa jeho zistení je mozog dieťaťa schopný vytvárať sny až od dvoch mesiacov života, a preto dovtedy riziko SNSD nehrozí.
Christosovu teóriu ovplyvnil najmä výskum a experimenty psychofyziologického laboratória americkej Stanfordovej univerzity, pri ktorých ľudia prestávali dýchať, keď sa im snívalo o plávaní pod vodou. Americký profesor a pediater Warren Guntheroth z Washingtonskej lekárskej fakulty v Seattli označil Christosovu teóriu za zaujímavú, no poukázal na niektoré jej slabé miesta. Podľa diagnostických testov sa totiž deťom nesníva skôr ako v šiestom mesiaci života. Ďalším problémom je aj fakt, že tvrdenie austrálskeho vedca je ťažké otestovať.
Príčina SNSD nie je stále objasnená a vedci sa dohadujú, či jeho hlavným spúšťacím mechanizmom je poloha dieťaťa v spánku, srdcové arytmie či fajčenie matky v tehotenstve. V súčasnosti existuje asi 50 hypotéz. Zdá sa však, že kampaň vyzývajúca matky, aby svoje deti na noc ukladali na chrbát, priniesla svoje ovocie, keď sa počet úmrtí na SNSD znížil na polovicu.
Podľa oficiálnych štatistík zomrelo v období rokov 1978-2000 na SNSD v Austrálii 8000 dojčiat. Podobné percento zaznamenala aj Británia, kým v Spojených štátoch podľahne syndrómu ročne až 2500 detí. (tasr)
