Na Slovensku usporiadal hudobný festival Konvergencie, ktorého prvý ročník sa stretol s dobrým ohlasom. Dnes už má za sebou nielen kus zaujímavej muzikantskej roboty, ale aj skúsenosti s veľkou rekonštrukciou. Katku ako architektku, ktorá získala odborné skúsenosti v Belgicku a Kanade a založila s partnermi architektonickú dielňu Collegium, vždy najviac lákal bytový dizajn. Odjakživa túžili bývať v Starom meste. Náhoda pomohla, slovo dalo slovo a síce neupravený, ale teplý panelákový byt v Devínskej Novej Vsi vymenili za „starinu“. Vedeli, že rekonštrukcia si vyžiada poriadnu finančnú injekciu. Nabrali si pôžičky, využili stavebné sporenie a pustili sa do toho.
Prvý dojem bol odstrašujúci
Vonkajšia fasáda nesľubuje nič príjemné. Storočný dom je síce pamiatkovo chránenou jednotkou, ale ošarpaná omietka pamätá ešte časy totalitnej ignorancie. Pri vstupe cez veľkú zachovanú bránu však srdce zmäkne. Krásne staré schodište a ozdobné dlaždice vovedú do domu, kde vidieť spoločné úsilie nájomníkov udržiavať poriadok i dobré susedské vzťahy. V byte, do ktorého sme mali namierené, hneď za vysokými drevenými dverami cítiť skúsenú ruku estéta a odborníka.
„V našich nezávislých začiatkoch to bolo skutočne tvrdé,“ spomínajú Luptákovci. „Fantáziu musel človek využiť v prospech najtvrdších kompromisov, a napriek tomu nás rekonštrukcia stála takmer pol milióna. V prvom rade sme sa rozhodli investovať do vecí, ktoré ostanú nemenné. Zároveň sme sa obaja zhodli v tom, že nemáme radi prepchatý byt. Preto sa usilujeme veci recyklovať, lebo kým je kde ukladať, je aj čo ukladať. Náš prvý dojem bol odstrašujúci a depresívny: obitá omietka, tmavé chodby, špina, popísané steny. Bolo trochu aj šťastím, že práve pred troma rokmi, keď sme sa sem sťahovali, sa začalo odkupovanie bytov do osobného vlastníctva. Trvalo nám šesť mesiacov, kým sme tortúru okolo výmeny bytov absolvovali. Potom sme všetkých susedov zavolali do nášho rozostavaného bytu a dohodli sme spoločné kroky. Myslím si, že sa nám podarilo medzi nájomníkmi vzbudiť záujem o svoje okolie. Dnes sú už všetci v tomto smere aktívni, chýbal len impulz.“
Pozor na murárov
Hneď za malou predsieňou sa otvára priestranná kuchyňa, ktorej dominuje starý kuchynský stôl pre veľké návštevy so vzácnymi „tonetkami“, spájanými bez kúska kovu. My sme si akosi automaticky sadli za malý barový pult s vysokými stoličkami, ktorý v jednej línii s polovičnou stienkou delil predsieň od kuchynskej linky. Do stienky, ktorá nesiaha až po vysoký strop, osadili efektný pieskový sklobetón. Z bývalej kúpeľne urobili WC s menším pôdorysom s rohom skoseným do 45-stupňového uhla. V ňom je tiež dvojrad sklobetónových tvárnic na výšku, ktorý vpúšťa denné svetlo a večer žiari ako dekoratívny stĺp.“Usilovali sme sa vpašovať svetlo do tých priestorov, ktoré pre svoju orientáciu do svetlíka alebo do dvora boli skúpe na prirodzené osvetlenie,“ hovorí Katka. Hneď sa však posťažuje na necitlivosť murárov: „Sklobetón mal byť ošpárovaný po celom obvode, ale murári ho vsadili rovno do steny a zahádzali maltou, ktorá zaschla a už sa nikdy nedala poriadne očistiť. Je to naozaj veľká škoda, lebo na jeho výbere sme si dali špeciálne záležať.“ Pôsobivým prvkom kuchyne bol Jozefov nápad – komora, ktorú primurovali ako zvláštny výklenok s voľným vchodom bez dverí. Natretý žltou farbou typu gold yellow tvorí teplú farebnú kompozíciu s modrými doplnkami.
Cesta k drevu je dlhá a namáhavá
Koncertné krídlo, violončelo, maliarsky stojan, staronové prečalúnené kreslá zo sedemdesiatych rokov podčiarkujú umeleckého ducha obývačky, prirodzene prepojenej s kuchyňou. Rozmermi takmer malá koncertná sála je zároveň galériou autorských obrazov a darov od priateľov. Maľovanie je Katkinou srdcovou záležitosťou a teší sa naň hlavne teraz, keď si ním o pár týždňov vyplní voľné chvíle počas materskej dovolenky. Veľké drevené okná s vyrezávaným obložením vpúšťajú do priestoru dostatok svetla aj pre kuchyňu. K oknám má zvláštny citový vzťah predovšetkým Jozef: „Všetko som opaľoval horúcou pištoľou, brúsil a až keď som to všetko urobil, zistil som, že to ide aj inak. Celé obloženie sa dá zložiť a ponoriť do kade so špeciálnym rozpúšťadlom, ktoré drevo očistí od predošlých náterov. Ja som sa s tým trápil dva roky, ale aspoň mám k oknám nespochybniteľný vzťah. Podobne som oslobodil od troch vrstiev náteru aj všetky drevené dvere, ktoré boli na niektorých miestach úplne prehnité.“
Pódium
Zaujímavým architektonickým prvkom obývačky je malé pódium s deliacou priečkou, ktoré ukrýva kúpeľňu a vedie do ďalších dvoch izieb. Tá najmenšia je Jozefovým pracovným kumbálom a on len dúfa, že v budúcnosti ju nebude treba odhlučňovať. „Momentálne sa usilujeme, aby moju hudbu počulo hlavne naše bábätko v brušku. Susedia sa zatiaľ nesťažujú,“ hovorí Jozef, ktorý denne cvičí na čele práve tu. Druhá izba so stenami krémovožltej farby slúži ako spálňa. Pódiom i celou dlážkou sa tiahnu parkety, ktoré tiež prežili svoje. „Boli také čierne, že sme ich museli dať čistiť osemkrát. A tie nové na pódiu vŕzgajú. Majú zlú konštrukciu, budeme ich musieť podložiť plsťou. Tesne pred svadbou sa mi už nepodarilo všetko ustrážiť,“ hovorí – teraz už s úsmevom – Katka. O to zaujímavejší je však pohľad do kúpeľne za výklenkom tehlovočervenej farby, ktorú nájdeme aj na deliacich priečkach medzi izbami. Ani vo sne by nám nenapadlo, že kachličky štyroch farieb – biele, modré, zelené a žlté – sú východiskom z núdze. A vyzerá to efektne.
Obdivujúc každý detail, ktorý má v teplom príjemnom byte svoje miesto, odchádzame so štipkou závisti, ale aj s dobrým pocitom, že mladí ambiciózni ľudia u nás dokážu zabojovať pre harmóniu vlastnej duše aj rodiny. Napokon, s prírastkom do rodiny čaká dvojicu možno ďalšie špekulovanie nad lepšími riešeniami v byte.
EVA ANDREJČÁKOVÁ
FOTO SME – PETER BOSŇÁK
Stienka so sklobetónovým presvetlením opticky oddeľuje vstup od ostatného bytu, ale tým, že nesiaha až po strop, priestor ostáva dostatočne otvorený a svetlejší.
„Namiesto štandardnej linky sme sa rozhodli pre policový systém a obyčajné murované priečky sme prikryli dreveným masívom. Je to praktické a obaja máme veľmi radi drevo. Pravá časť kuchynského pracoviska v tvare L je umiestnená nižšie, manipulácia nad sporákom je tým menej namáhavá,“ hovorí Katka.
Pôvodným Katkiným nápadom boli jednofarebné kachličky v celej kúpeľni. „Meter štvorcový stál asi 600 korún. Počkali sme si, kým bude firma čistiť sklad a kúpili sme ich lacnejšie. Ani z jednej farby ich však nebolo toľko, aby pokryli celú kúpeľňu. Tak sme si povyberali zo štyroch farieb,“ priznáva Katka.
V spálni so stenami krémovej farby tróni pohodlný biely ušiak a najnovšie aj kolíska, ktorá sa tiež teší na prírastok.
Za príručným stolíkom medzi pracovnou a jedálenskou časťou kuchyne sa občerstvia aj štyria. Stolík vychádza zo stienky, za ktorou je chodbička a vstup do bytu.
Keď dostali ako svadobný dar stopäťdesiatročné zrkadlo, bolo úplne zhnité a rozpadávalo sa. Ich priateľ výtvarník z neho urobil obraz, ktorý sa im páči oveľa viac. Reštaurovanie by totiž stálo hviezdnu sumu.
Okolie Medickej záhrady bolo dlhé roky postrachom Bratislavy. Staré ošarpané domy vzbudzovali u okoloidúcich odpor a jej obyvatelia sa dávno zmierili so skutočnosťou, že do svojho bytu sa prebrodia len cez hromadu odpadkov a za sprievodu vykrikujúcich susedov. Poloha ulice však bola lákadlom pre podnikateľov. Dnes tu nájdeme novostavbu hotela i sídla firiem. So starými obytnými domami je to horšie, ale mladí manželia Luptákovci to riskli.
