Budovy a kancelárie, v ktorých pracujeme, často neprepúšťajú ani kúsok denného svetla. Niektoré budovy pôsobia ako škatule od topánok, bez jediného okna. ILUSTRAČNÉ FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
Naše oči si od neónového svetla neodýchnu ani v noci. Aj to môže byť jedna z príčin, prečo civilizovanému svetu hrozí degenerácia zraku. Zatiaľ ide len o hypotézu, ale lekári a vedci sa ňou vážne zaoberajú. Súčasný vysvietený a pretechnizovaný život totiž kladie veľké nároky na oči.
Bratislavský očný chirurg, profesor Andrej Černák hovorí, že niečo na tom predsa len bude: „Všade vysvietené ulice, svietiace nápisy, blikajúce reklamy, meniace sa svetlá. Naša sietnica sa však potrebuje cez noc aj regenerovať.“
Anglickí vedci už skúmali, čo môže viesť k epidemickému šíreniu tzv. makulárnej degenerácie zraku, aký životný faktor na to vplýva. Hľadali také etnikum, ktoré za posledných 50 rokov nezmenilo životný štýl, až nakonec našli v Austrálii Aborigénov a zistili, že u nich vekom podmienená degenerácia makuly neexistuje. Títo pôvodní obyvatelia krajiny dodnes žijú v buši, jedia tú istú stravu ako pred 50 rokmi, bývajú v stanoch, preto sa predpokladá, že práve civilizačný faktor je najpodstatnejší.
(uj)
Makulárna degenerácia zraku
Ide o chorobu, ktorá je hlavnou príčinou slepoty vo vyššom veku. Trpí ňou asi štvrtina ľudí nad 50 rokov. Lekári o nej už vážne hovoria ako o epidémii civilizovaného sveta. Ide o ochorenie, ktoré sa prejavuje tak, že dochádza k degenerácii žltej škvrny (makuly) na sietnici oka. Tá je zodpovedná za ostré videnie nevyhnutné pre funkcie, ako sú čítanie alebo riadenie auta. Predpokladá sa, že tento proces súvisí aj s chronickým pôsobením UV-A lúčov. Výskumy potvrdili, že na vznik choroby sú náchylné ženy a fajčiari. Jej rozvoj podporujú poruchy tukového metabolizmu, cukrovka, artérioskleróza, fajčenie, zvýšená zraková námaha, nedostatok pohybu, obezita a zlý životný štýl. Makulárna degenerácia sa nedá vyliečiť, ale včasná liečba môže zabrániť zhoršovaniu zraku.
