Šišinka, teda mozgová žľaza, je dodnes záhadou pre odborníkov. Zatiaľ je známe iba to, že vylučuje melatonín, hormón, ktorý reguluje denný biologický rytmus organizmu. Od nej teda závisí, o ktorej hodine je náš mozog v najlepšej forme, kedy chceme spať, kedy jesť a podobne.
Vďaka nej cez noc klesá naša telesná teplota a hladina cukru v krvi, mizne pocit hladu, nechce sa nám ísť na toaletu. Veľmi zjednodušene môžeme povedať, že informácie o tom, či je ráno, či noc, vlastne získavame vďaka šišinke.
Chronobiológovia, ktorí sa zaoberajú touto oblasťou vedy, vystríhajú, že ten, kto koná proti svojmu biorytmu, bude častejšie chorý, bude častejšie podliehať stresom a depresiám. O tom, ako nás v danej chvíli šišinka programuje, rozhoduje množstvo svetla, ktoré získava prostredníctvom zrakových nervov. Keď je svetlo slabé, oznamuje organizmu: „Je noc, spi sladko.“ Pri jasnom svetle zasa: „Vstávaj, choď do práce!“ Každý človek má však inak citlivú šišinku, niekoho povzbudí aj svetlo sviečky, iných len silné slnečné lúče.
(uj)
