Podľa najnovších výskumov si môže dieťa v brušku staré 37 až 40 týždňov cvičiť krátkodobú pamäť najmenej desať minút a dlhodobú pamäť v rozsahu 24 hodín.
* Od 16. hodiny popoludní je v špičkovej forme dlhodobá pamäť a od 17. hodiny by sme sa mali venovať prevažne manuálnej činnosti.
* Väčšina mien, tvárí alebo faktov vstupuje len do našej krátkodobej pamäti. Ak si ich chceme uchovať v dlhodobej pamäti, musíme sa na ne sústrediť minimálne 8 sekúnd.
* Ak si chceme niečo naisto zapamätať, musíme sa na to sústrediť. Prvoradou príčinou nášho zabúdania je totiž práve to, že nevenujeme problému primeranú pozornosť. Nadávame na pamäť, ale pritom by sme sa mali hnevať na svoju nesústredenosť.
* Človek potrebuje 200 milisekúnd na pochopenie syntaxe jednej vety a 400 milisekúnd na spracovanie významu slov. A najmenej toľko času si treba nechať, kým slová a vety vyslovíme.
* Zabúdame rýchlo. Fakty nám najčastejšie unikajú z pamäti, kým sú čerstvé. Ak ste sa učili španielčinu na vysokej škole, do troch rokov zabudnete 60 percent všetkého, čo ste sa naučili. Ale za ďalších päťdesiat rokov zabudnete už iba päť percent z týchto vedomostí.
* Rozliční ľudia majú rozličné druhy pamäti, tak ako majú rozličné druhy inteligencie. Niektorí si vynikajúco pamätajú čísla, kým iní sú schopní zabudnúť vlastnú adresu, ale pamätajú si meno každého človeka, ktorého v živote stretli. Podľa psychológov každú pamäť možno vycvičiť.
* Ženy majú lepšiu pamäť ako muži. Takmer pri všetkých druhoch testov ženy dosahujú lepšie výsledky ako muži. Jedným z možných vysvetlení je to, že ženám pomáha ženský hormón estrogén. Podľa názorov iných výskumníkov ženy sú nútené denno-denne riešiť nespočetné množstvo bežných problémov, čo im pomáha udržiavať pamäť stále v pohotovosti.
* Výskumník Desmond Morris, ktorý sa zaoberá správaním ľudí a vzťahmi medzi nimi, zistil, že dievčatá rozprávajú rôzne historky plynulejšie a chlapci zasa originálnejšie. Vraj to súvisí so špeciálnou organizáciou ľudskej spoločnosti. Muži sa po stáročia špecializovali na to, aby dôkladne premysleli ústredné problémy a vytýčili si dlhodobé ciele. Naproti tomu ženy vždy boli nútené súčasne myslieť i konať. Preto vidia aj vedľajšie a zdanlivo bezvýznamné veci a zahŕňajú ich do svojho rozhodovania. (uj)
Aj deti v brušku si vraj trénujú pamäť
Holandským vedcom sa podarilo dokázať, že aj nenarodené deti sa môžu učiť a pamätať si zvuky. Podľa najnovších výskumov má ľudské embryo staré 37 až 40 týždňov krátkodobú pamäť najmenej desať minút a dlhodobú pamäť v rozsahu 24 hodín.
Vyplýva to zo štúdie, ktorú zverejnil britský odborný časopis The Lancet.
Vedci z univerzitnej nemocnice v holandskom Maastrichte prehrávali 25-im nenarodeným deťom rôzne zvuky v odlišných intervaloch. Na neznáme podnety embryá reagovali najprv pohybmi tela alebo končatín. Na opakované tóny si však už zvykli a nevenovali im pozornosť.
Zárodky podrobili testom po uplynutí desiatich minút a potom 24 hodín od doby, keď signály počuli prvý raz. V oboch prípadoch sa ukázalo, že väčšina detí sa novým podnetom prispôsobila a zvykla si na ne. To znamená, že nenarodené deti v maternici používali pamäť, aby sa naučili reagovať na už známe zvuky.
Vedci to považujú za prvý dôkaz fungovania krátkodobej i dlhodobej pamäti už v ranom štádiu embryonálneho vývoja. Predchádzajúce štúdie tento jav predpokladali, ale všetky výskumy sa doteraz robili až po narodení. (uj, čtk)
