Efekt letu tunelom a približovanie k jasavému svetlu je sugestívny zážitok, ktorý popisujú niektorí ľudia po prežití klinickej smrti. Dostal sa do literatúry aj filmu. Vcelku serióznu odpoveď na túto záhadu už dali lekári. Hneď ako sa im na jednotke intenzívnej starostlivosti podarí dodať mozgu opäť kyslík, človek je skutočne aj pocitovo vtiahnutý opäť do života. ILUSTRAČNÉ FOTO – ĽUBOŠ PILC
Čo je smrť a čo znamená pre človeka? Túto otázku si kladie ľudstvo od počiatku svojej existencie a stále na ňu nedokáže odpovedať. Aj v 21. storočí je ešte zahalená tajomstvom. Psycholóogovia i psychiatri dodnes skúmajú, čo sa deje s ľudským mozgom v stave akútneho ohrozenia života.
Medzi nami žijú desiatky ľudí, ktorí prežili klinickú smrť, ale neradi o tom hovoria. Zveria sa s tým nanajvýš blízkym alebo ošetrujúcemu lekárovi.
Bratislavský neurológ, ktorý zbiera takéto informácie od svojich pacientov, potvrdzuje fakt, že ľudia, ktorí prežili zážitky blízke smrti, majú spoločný silný pocit mieru, spokojnosti a prijatia. „Mnohí pocítili, či zažili oddelenie duše od tela, že sa pohybujú do oblasti tmy či naopak do jasného svetla.“
Aké je tajomstvo smrti?
Ten, kto si prečíta knihu Život po živote, môže podľahnúť presvedčeniu, že umierať je úžasné a posmrtný život existuje. Autor knihy Raymond Moody, americký lekár a filozof roky počas svojej lekárskej praxe zbieral záznamy o predsmrtných stavoch. Reakcie na jeho informácie v knihe, ktorá sa stala bestsellerom na celom svete, sú však medzi vedcami dodnes rozporné a mnohí lekári tvrdia, že sú schopní ich vysvetliť „normálnym spôsobom“.
Lekári napríklad tvrdia, že kompletný predsmrtný zážitok so všetkými príznakmi, ako ich popisuje Moody, možno prežiť aj pod vplyvom halucinogénov, napríklad LSD. Vjazd do tunela, hučanie či nadpozemské svetlo napríklad môže vyvolávať éter používaný kedysi pri operáciách. Podobný vplyv má na zmeny v mozgu hašiš alebo oxid dusný, takzvaný rajský plyn, ktorý najčastejšie umožňuje zážitok odlúčenia od tela. Dokonca aj otravy alkoholom môžu prinášať zážitky tohto druhu. Niektoré „predsmrtné zážitky“ zažívajú ľudia pri akútnom ohrození – horolezci pri páde, ľudia v aute blížiacom sa k predpokladanej zrážke. Mozog sa v takomto momente totiž správa ako vo chvíli umierania alebo pri použití niektorých drog.
Vďaka výskumu mozgu v extrémnej situácii, keď vznikajú mystické zážitky, však vedci dnes konštatujú, že zážitky blízkosti smrti nijako nepotvrdzujú existenciu života po smrti. Dokonca sám Raymond Moody sa vo svojej poslednej knihe Kto sa smeje naposledy dištancoval od predchádzajúceho paranormálneho vyznenia svojich kníh.
Výskum smrti stále pokračuje
Zážitky blízke smrti však mnohí ľudia považujú za dôkaz posmrtného života a je to pre nich veľmi upokojujúca predstava. Vedci ani lekári im ju zatiaľ celkom neberú.
Zaujímavé výsledky štúdie amerického psychológa Kennetha Ringa už dokonca vyvolali záujem aj serióznych vedcov, psychológov a lekárov o túto oblasť. Ring zhromaždil výpovede 102 osôb, ktoré prežili infarkt myokardu a zažili syndróm blízkosti smrti. Šesťdesiat percent z nich zažilo neobyčajne silný a láskavý pocit pokoja, 37 percent sa videlo odlúčených od tela, 23 percent prežívalo pohyb temným tunelem, 16 percent sa približovalo ku svetlu a každý desiaty do nezvyčajne silného a pritom neoslňujúceho svetla vstúpil. Prečo? Ring zistil, že vznik a priebeh týchto zážitkov u jednotlivých osôb neovplyvňujú demografické rozdiely, vek, pohlavie, vzdelanie či postavenie. Často ide o ľudí s veľkou prestavivosťou, úzkostnejších a neurotickejšie naladených, ako je bežný priemer v populácii.
EVA HRDINOVÁ
