Fakt, že pocity blízke smrti sú rýdzo ľudské a nie nadpozemské zážitky, vedci a psychológovia vysvetľujú spojením s kultúrou národa, ktorá dotyčného človeka napĺňa svojimi symbolmi a hodnotami. Američanom a vôbec kresťanom, sa v takých chvíľach zjavuje skôr matka a odchodu na „onen svet do raja“ sa nebránia, lebo nie je násilný, ale naopak láskavý.
Indovia a hinduisti vôbec mávajú pri prechode do „iných“ svetov skôr traumatizujúce zážitky, pretože podľa ich náboženstva poslovia kráľa smrti Jama človeka v kóme násilne unášajú. Moslimov zase víta na onom svete častejšie otec. Deti vo všetkých kultúrach majú zážitky s tunelom, svetlom a vítaním zomretých bytostí, často ide aj o zvieratká, ktoré v ich blízkosti zomreli.
