Iróniou osudu je, že ak si zmapujete našu, celkom slušne zdevastovanú architektúru, zistíte, že takmer celé Slovensko je pamiatkovou rezerváciou. A ako bude vyzerať váš dom? O tom rozhodne štátny úradník. Záruka, že jeho predstavy sú blízke nielen tým vašim, ale aj verejnému záujmu, je často minimálna. Modely života sa nedajú aplikovať z regiónu do regiónu, ako ani z jedného človeka na druhého. Nevyhnutný vývoj tvorí prirodzené zákony a aj negatívne javy sa chtiac-nechtiac musia stať súčasťou prítomnosti jednotlivca v spoločnosti. FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
V tieni záujmu štátu aj jednotlivcov sú popri pôvodnej mestskej výstavbe hlavne rezervácie ľudovej architektúry. O ich ochrane rozhoduje vláda. Sú to vždy širšie územia a z pamiatkového hľadiska sa ochraňujú celkovo i jednotlivo. Reprezentatívne objekty sa vyhlásia za kultúrne pamiatky, ďalšie dotvárajú chránené územie a spoluurčujú usmerňovanie výstavby. Keď však hmota zanikne, ostane iba dokumentácia či kópia. Preto by sa život v regiónoch mal formovať tak, aby sa trend a celkový ráz krajiny prispôsobil k jasne vymedzeným a ošetreným pamiatkam.
Orgány pamiatkového fondu by sa mali usilovať vylúčiť rušivé zásahy, ktoré znehodnocujú pôvodné objekty a celú lokalitu. Ich vyjadrenia však nie sú záväzné, a kým vlastníkovi pamiatky hrozia pokuty, orgán všeobecnej štátnej správy rozhoduje podľa toho, ako uzná za vhodné tučná obálka. Komu vyjde v ústrety pripravovaný zákon o ochrane pamiatkového fondu?
Úradnícky vkus
je súčasťou rezervácií
Výsledky komplexnej kontroly rezervácií ľudovej architektúry počas uplynulého polroka sú podľa správy Pamiatkovej inšpekcie pomerne dobré. V prvom polroku 2001 sa robila kontrola v Brhlovciach, Čičmanoch, Sebechleboch, Španej doline, Ždiari a Osturni.
Perspektívy zachovania jednotlivých rezervácií sú však rôzne. Napríklad Špania dolina je na tom celkom dobre, ale v dnešných ekonomických podmienkach nemožno nevhodne postavené dedinské „kocky“ zo 70. rokov zbúrať, tým skôr, že boli postavené svojho času úplne legálne.
Veľmi dobrú perspektívu majú Sebechleby. Vo vinohradníckych chyžkách pretrvávajú staré tradície. Vlastnícky neprechádzajú na mestských prisťahovalcov, majetky sa dedia, pestuje a uskladňuje sa víno a každoročne sa tu konajú ľudové slávnosti.
V Brhlovciach sa zistilo vážne ohrozenie skalného masívu, ktorého súčasťou sú skalné obydlia, v Čičmanoch je dlhodobo zlý stavebno-technický stav niektorých objektov.
Najakútnejším prípadom je turisticky známa rezervácia Ždiar. Cenné domy centrálnej časti sú vo veľmi zlom stave, často opustené, v ich blízkosti stoja predimenzované, nevhodné, niekedy až 4-5-podlažné penzióny. Ich výraz je výsledkom turistického boomu v 70.- 80. rokoch, čím lokalita stratila svoje pôvodné urbanistické hodnoty. Vtedajší územný plán umožňoval v typicky potočnej dedine vo svahu vznik viacerých ulíc, čím sa vážne narušila pôvodná parcelácia pozemkov. Tento plán umožňuje výstavbu dopĺňať aj v budúcnosti, samozrejme, nevhodnými drevenými stavbami. Mimo centrálnej časti Ždiaru, ktorá sa z pohľadu pamiatkarov považuje za stratenú, je vo vysunutých ždiarskych lokalitách podstatne menej novej výstavby a pôvodné domy sú pomerne dobre zachované. Hrozí však zánik hospodárskych objektov, podobne ako v Osturni. Víkendoví užívatelia ich nepotrebujú a nie sú z vlastného záujmu motivovaní sa o ne starať.
Kontrola pamiatkovej inšpekcie bude pokračovať vo Veľkých Levároch, v Plaveckom Petre, Podbieli a vo Vlkolínci. (ea)
