Bardejov
Aké sú možnosti podpory zo strany štátu?
„Fond Pro Slovakia prispieva sumou asi 20 miliónov korún ročne na celý fond kultúrnych pamiatok. Veľmi skromné zdroje poskytujú okresné úrady, ale ani zďaleka nemotivujú vlastníkov chránených ľudových domov dostatočne k tomu, aby vo verejnom záujme objekt zachovali. Ak sú vlastníkmi a užívateľmi pôvodní obyvatelia, sú väčšinou starí, sociálne odkázaní a insolventní. Pokuty preto nie sú reálne vymožiteľné.“
Aká môže byť výška pokuty?
„Pre fyzické osoby veľmi symbolická, pre právnické už vyššia. Ak za evidentné porušenie zákona dáme pokutu tisíc korún, je ešte vymožiteľná.“
Aké ďalšie opatrenia môže Pamiatkový ústav urobiť?
„Jediným iným spôsobom je preventívne pôsobenie v teréne. Len tak možno presvedčiť ľudí o hodnote veci, ktorá si vyžaduje zvýšenú ochranu.“
Do akej miery môže UNESCO ovplyvňovať stav objektov a lokalít zaradených do svojho zoznamu?
„Prezentovať cenné dedičstvo a uchádzať sa o zápis do UNESCO je predovšetkým ambíciou štátu. Tým na seba berie zodpovednosť za zachovanie objektu v intaktnom stave. Komisionári UNESCO apelujú na nevhodné obnovy a využívanie, pričom odmietajú moderný komfort a vyžadujú čo najautentickejšie objekty. Ak objekt stratí svoje hodnoty, je zo zoznamu vyškrtnutý.“
Môže UNESCO priamo financovať jednotlivé objekty?
„Máme skúsenosti, že UNESCO podporuje najmä projekty v rámci mestskej samosprávy pri propagácii kultúrneho dedičstva.“
Na akej úrovni je spolupráca s agentúrami cestovného ruchu?
„Už len koordinácia medzi úradmi a obcami je dosť ťažká. Aj keď iniciatíva starostov narastá, nefungujú u nás nadregionálne štruktúry tak, aby bolo na cestovný ruch a informovanosť o regióne dosť peňazí.“
Nezlepšuje sa vzťah k pamiatkam priamo úmerne s ich množstvom v regióne?
„V závislosti od rozlohy krajiny nemáme menej pamiatok ako napríklad Česi. Ide skôr o prístup k vlastnej histórii. České mestá sú okrem toho bohatšie a štát podporuje obnovu pamiatok vyššími sumami ako my.“
Sú kritériá zápisu do UNESCO objektívne?
„Je to do veľkej miery vec lobingu a správnej chvíle. Vlani nám Bardejov prešiel úplným zázrakom napriek tomu, že mestských aglomerácií je už na zozname veľa. Mali sme však vypracovaný veľmi slušný projekt na lesnú úvraťovú železnicu medzi Kysucami a Oravou. Trafili sme sa práve do takej konkurencie, v ktorej vyhrala väčšia a lepšie udržiavaná. Nie je to len obraz reálnych hodnôt. Výsledky ovplyvňuje trend a ostatné nominácie.“
Aké sú najbližšie vyhliadky na zápis?
„Teraz máme šancu skôr v cezhraničných projektoch, ktoré budú mapovať pamiatky z rovnakého obdobia. Pripravujeme sa aj na nomináciu východoslovenských drevených kostolíkov.“
Cítite vzhľadom na územnosprávne členenie potrebu zmien?
„Pamiatky sú miestneho významu, preto je pre ne v podstate jedno, či bude osem alebo dvanásť vyšších územných celkov. Historicky súvisia v župnej štruktúre, ale takéto členenie je, samozrejme, nereálne. Najdôležitejšia je najmenšia miestna štruktúra, ktorá by si mala pamiatku osvojiť a zmysluplne zapojiť do života obce.“
Môžu vôbec peniaze s estetikou začať súvisieť?
„Je nesmierne ťažké komunikovať v tejto rovine s ľuďmi, ktorí na „všeobecný záujem“ doplatili počas minulých 40 rokov. Ak si chce vlastník domčeka v chránenej rezervácii zriadiť obchod, orgány pamiatkovej ochrany mu určia podmienky, čím väčšinou vstupujú do jeho zámeru a obmedzujú jeho vlastnícke právo. Zároveň by štát mal byť v tej chvíli schopný kompenzovať obmedzenia aspoň nákladmi, ktoré potrebuje vlastník na nadštandardnú rekonštrukciu.“
Ako je možné, že sa v rezerváciách aj dnes objavia architektonické „skvosty“?
„Podmienky v ochrannom pásme určujú isté zásady novej výstavby, ktoré vypovedajú o tom, čo musí objekt doň vsadený spĺňať. Na ich základe sa iba dodáva odborné vyjadrenie príslušnému okresnému úradu, ktorý ešte môže výsledok zmäkčiť v prospech stavebníka. Aj keď sú niektoré stavby predimenzované, ak boli legálne povolené, vkus úradníkov sa pokutovať nedá.“
Aj pamiatkari, ktorí by sa podľa nového zákona mali stať výkonným orgánom štátnej správy, sú len ľudia. Budú vedieť rozoznať verejný záujem od osobného?
„Doteraz tu fungoval alibizmus. Pamiatkar dával odborné vyjadrenie, rozhodoval však úradník okresného úradu. Vlastník komunikoval s dvoma inštitúciami, a práve tento proces sa zjednoduší.“
EVA ANDREJČÁKOVÁ
FOTO SME – ĽUBOMÍR ŠIMNA
