Každý pracovník, ktorý pracuje v nemocnici alebo inom zdravotníckom a sociálnom zariadení, musí pozorne sledovať, či sa neporušuje právo na mlčanlivosť. Môže ísť napríklad o rozhovory o pacientoch na verejnosti alebo ľahký prístup k chorobopisom zo strany neoprávnených osôb. Osobitnú pozornosť si zasluhujú zoznamy pacientov s údajmi o diagnóze či terapii, ktoré sú evidované pomocou počítačových programov.
O niektorých tajomstvách vedia vraj len banky, o iných kňazi a o ďalších zase len lekári. Je to naozaj tak? Dodržiava sa lekárske tajomstvo tak, ako káže slávna Hippokratova prísaha? Zrejme nie, veď odkiaľ by verejnosť vedela o všetkých tých plastických operáciách celebrít, o tajných diagnózach či úchylkách politikov, o pitevných nálezoch známych mŕtvol a podobne.
Na Slovensku sa už niekoľko ráz stalo, že sa záhadne stratila celá zdravotnícka dokumentácia, nedávno zlodeji ukradli z gynekologickej ambulancie kompletnú zdravotnú dokumentáciu pacientov. Niekto dnes pozná takmer dvetisíc diagnóz bratislavských žien. Ale aj iných pacientov.
„Moja dcéra priniesla nedávno princeznú namaľovanú na cyklostylovanom papieri, ktorý doniesol do škôlky niektorý z rodičov. Keď som ho otočila, boli tam počítačové výpisy z dokumentácie pacientov jednej zdravotnej poisťovne. Obsahovali všetko – meno, priezvisko, rodné číslo, diagnózy, názvy liekov, dátumy návštev. Bola som zhrozená nad takým únikom informácií,“ hovorí mamička trojročnej dcérky.
Čo je lekárske tajomstvo?
Pod lekárskym tajomstvom sa rozumie všetko, čo sa lekár dozvedel pri výkone povolania, teda nielen to, čo mu bolo zverené, ale aj čo videl, počul alebo vyrozumel. Ochrana informácií o pacientoch však musí byť zabezpečená aj v prípade počítačového spracovania a týka sa aj zdravotných poisťovní.
Lekárske tajomstvo je u nás zakotvené iba v profesijnej cti a morálke, nie v Trestnom zákonníku. Jeho porušenie môže byť potrestané iba v pracovno-právnom konaní a vyplýva z neho maximálne prepustenie zo zamestnania.
Francúzsky zákon potrestá lekára za závažné porušenie mlčanlivosti rokom väzenia a pokutou stotisíc frankov. V anglosaských krajinách také prísne pravidlá neplatia. Často sa stáva, že lekár informuje rodinu pacienta a všetci o chorobe príbuzného vedia, iba chorý nie.
Ako je možné, že toľko informácií, ktoré by mali zostať tajné, prenikne na verejnosť?
Kliniky plastickej chirurgie majú zvyčajne dva východy, napriek tomu sa mnohé tajomstvá vyzradia. Lekár napríklad odmietne informovať o zdravotnom stave politika s odvolaním sa na lekárske tajomstvo, novinárom sa však zo zdravotných kruhov predsa len podarí toto tajomstvo zistiť.
Redaktor istého časopisu sa v úzkom kruhu novinárov priznal, že za určitý obnos získal od chirurga veľmi zaujímavé fakty.
Žiaden zákon nenaučí kultúre
Psychológovia, súdni znalci majú vo svojom kódexe profesionálnej etiky zakotvené, že budú zachovávať mlčanlivosť. Napriek tomu sa vyskytnú prípady, že sa von dostanú aj niektoré veľmi intímne veci. Ako je to možné?
„Vzťah medzi lekárom a pacientom je aj otázkou kultúry. To je niečo, čo sa musí kultivovať a žiaden zákon vám v tom nepomôže. Aj pri publikovaní svojich pozorovaní, poznatkov sa musíme zaručiť, aby nebolo možné chorého identifikovať,“ hovorí psychologička Mária Hanúsková.
Psychiatri sú zvlášť citliví na prienik informácií na verejnosť. Ak robí novinár rozhovor napríklad s prezidentom psychoterapeutickej spoločnosti MUDr. Jozefom Haštom, môže si byť istý, že od neho ani po použití najrozličnejších fínt nevymámi informáciu o žiadnom pacientovi.
Hippokratova prísaha o mlčanlivosti
„O všetkom, čo uvidím a počujem pri liečení alebo v súvislosti s ním, zachovám mlčanie a uchovám to ako tajomstvo, ak nedostanem súhlas k tomu, aby som to povedal.“
ANKETA
Musí lekár za akýchkoľvek okolností mlčať?
Ak sa lekár napríklad na terapeutickom sedení dozvie o spáchanom či pripravovanom zločine, sexuálnom delikte či týraní, môže v takom porušiť lekárske tajomstvo? Kto môže zbaviť lekára zákonnej mlčanlivosti?
Prof. MUDr.Jozef Kafka, DrSc., prednosta Psychiatrickej kliniky,Košice:
„Lekár je povinný dodržiavať lekárske tajomstvo. Nemusí ho však zachovávať za každých okolností. Môže ho porušiť v dvoch prípadoch. Ak ho o to požiada pacient, najlepšie písomne, a po druhé podľa zákona, ak ide o údaje významné pre spoločnosť, keď ho k tomu vyzve príslušný súd. Zákon stanovuje, v ktorých prípadoch je to možné, napríklad pri vražde, sabotáži či iných agresívnych činnostiach. V USA sa napríklad stal prípad, v ktorom psychoterapeut vedel o pripravovanej vražde a neposkytol o tom údaje. Jeho pacient vraždu naozaj spáchal. Súd rozhodol, že psychoterapeut alebo lekár má nájsť spôsob ako informovať o pripravovanom nebezpečenstve. Podobne by to malo platiť aj keď ide o týranie, sexuálne delikty či zločin. Spôsob, akou cestou a komu to hlásiť, treba osobitne zvážiť tak, aby sa chránila osoba, ktorej hrozí nebezpečenstvo.“
MUDr. Danica Caisová, psychiatrička-sexuologička, Košice:
„Otázka lekárskeho tajomstva je veľmi chúlostivá, niekedy sa stane, že sa poruší. Pojem lekárske tajomstvo, nie je iba zákonný príkaz, ale aj morálny a etický imperatív. Tak ako existuje neporušiteľnosť spovedného tajomstva, existuje aj neporušiteľnosť lekárskeho tajomstva. Podľa zákona jednoznačne platí, že lekár je za každých okolnosti povinný ho zachovávať, dokonca, ak ho o to požiada pacient, aj pred najbližšími príbuznými. Samozrejme, ak pacient ohrozuje, prípadne by mohol ohroziť život niekoho z titulu duševnej choroby, vtedy existujú adekvátne zákonné možnosti, napríklad internáciu pacienta proti jeho vôli. Povinnej mlčanlivosti môže zbaviť lekára, okrem samého pacienta súd, orgány činné v trestnom konaní, prokuratúra a polícia podľa rozsahu nevyhnutného na objasnenie niektorých skutočností, ktoré sa vzťahujú, na konkrétny prípad.“ (uj)
Výnimky z povinnej mlčanlivosti
1. Ak bolo umelo prerušené tehotenstvo žene vo veku od 16 do 18 rokov, vyrozumie o tom zdravotnícke zariadenie jej zákonného zástupcu.
2. Pri zistení pohlavných chorôb, AIDS a iných prenosných ochorení, ktoré si vyžadujú osobitné opatrenia.
3. Pri zistení závažnej genetickej choroby alebo pri podozrení na jej prenos.
