Prekonať sa a zájsť za psychológom je podľa niekoho sto ráz ťažšie ako si dať vytrhnúť zub. Obnažovať svoje vnútro pred cudzím človekom vyžaduje veľa odvahy, času a neustáleho váhania, či to je naozaj nevyhnutné. Takto stratený čas môže spôsobiť vážne ...
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Prekonať sa a zájsť za psychológom je podľa niekoho sto ráz ťažšie ako si dať vytrhnúť zub. Obnažovať svoje vnútro pred cudzím človekom vyžaduje veľa odvahy, času a neustáleho váhania, či to je naozaj nevyhnutné. Takto stratený čas môže spôsobiť vážne psychické problémy, žiaľ, stane sa, že aj návšteva psychológa môže uškodiť.
Šesťdesiatročná pani Elena spomína, že bola doslova šťastná, keď jej dcéra konečne súhlasila s návštevou u odborníka:
„Odmalička s ňou boli problémy, po autonehode sme ju držali ako vo vatičke, zostala úzkostná, ale aj zlostná a agresívna k blízkym ľuďom. V čase dospievania sa to stalo neudržateľné. Nakoniec sme sa rozhodli pre pomoc renomovanej detskej psychologičky, ktorá dodnes ordinuje v jednej z bratislavských ambulancií. Bola to navyše dcéra mojej priateľky a podľa referencií veľmi dobrá odborníčka. Dcéra s ňou bola spokojná, zdalo sa, že terapia pomáha, avšak po čase vysvitlo, že všetko, čo dcéra rozpráva v ambulancii, psychologička preberala doma so svojou mamou. Ktovie s kým ešte, pýtam sa dnes. Dozvedela som sa to náhodou, keď moja priateľka nevydržala a povedala mi, s čím všetkým sa moja dcérka zverila jej dcére v ordinácii ako psychologičke. Boli to naozaj chúlostivé, intímne veci, ktoré som nedokázala stráviť. Ja sama som sa nezdržala a spýtala sa na niektoré veci dcéry. Tá, keď zistila, že to viem od jej psychoterapeutky, zostala ako skamenená – zradená, sklamaná, zničená. Už nikdy tam nevkročila, naše vzťahy sa veľmi zhoršili, zanevrela na akúkoľvek pomoc odborníka z tejto oblasti, dnes žije v cudzine a myslím, že pomoc psychoterapueta by akútne potrebovala. Nikto ju však nedokáže presvedčiť, aby sa znova odhodlala.“ (uj)
