Môj problém je, že sa nedokážem pozerať ľuďom priamo do očí. Je to zvláštne, ale pohľad mi väčšinou skĺzne na prsia. Je to, samozrejme, mätúce a to nielen pre mňa, ale iste aj pre osobu, s ktorou hovorím, najmä ak je to žena. Začalo sa to asi pred rokom, keď som mala ťažké obdobie a zdalo sa, že je to nejaká chvíľková udalosť, ktorá zmizne, ale keď som znovu mala stresujúce obdobie, vypuklo to s ešte väčšou intenzitou. Vzniká z toho u mňa napätie, z ktorého som potom neuveriteľne unavená a takisto mám pocit, akoby som sa viac začala strániť ľudí, čo ma veľmi trápi. Mária S.
Odpoveď psychiatra:
Očný kontakt je dôležitý príznak, ktorý si psychiater všíma pri vyšetrení pacienta. Chýba hlavne pri stavoch, keď je pacient introvertný alebo až chorobne ponorený do seba a vtedy neudržiava očný kontakt. Očný kontakt taktiež chýba alebo je minimálny pri depresii, keď je pacient ponorený tak hlboko do svojich problémov, že sa stáva apatickým, nič ho neteší a celkovo je skleslý. Prečo sa nedívate ľuďom do očí? Porozmýšľajte sama. Je to preto, že ste celkovo apatická, smutná, nič vás nebaví, alebo je to ako nutkanie… Niečo, čo si uvedomujete, ale nemôžete tomu odolať? Okrem absencie očného kontaktu máte pocit, že ste skleslá, smutná, menej spíte, menej vám chutí jesť, býva vám do plaču, ste nervóznejšia, podráždenejšia, menej výkonná? Ak áno, vyhľadajte, prosím, pomoc odborníka. zdroj: www.uzkost.sk
