Budú demencie epidémiou tohto tisícročia?

Alzheimerova choroba postihuje trikrát častejšie ženy ako mužov. Je to dráma na pokračovanie, v ktorej dopredu neviete, čo vás čaká, lebo ani tí najskúsenejší lekári nedokážu nešťastným príbuzným presne opísať, čo všetko choroba prinesie. ILUSTRAČNÉ FOTO – ARCHÍV SME

Príde to nečakane ako všetko zlé. Zrazu sa v mozgu začne vypínať jedna žiarovka po druhej. Zatiaľ neexistuje žiadna cesta, ako to zastaviť. Neexistuje ani žiaden spôsob, ako tieto svetlá opäť zažať. Modernej medicíne sa síce podarilo predĺžiť ľudský vek o niekoľko rokov. Príroda sa ho, žiaľ, prostredníctvom Alzheimerovej choroby pokúša opäť skrátiť.

O demencii v starobe už začínajú odborníci hovoriť ako o epidémii nového tisícročia. Je to daň za stúpajúci priemerný vek života. Čím je totiž človek starší, tým pravdepodobnejšie je, že ho niektorá z foriem demencie postihne.

Pandémia demencií?

V súčasnosti trpí na Alzheimerovu chorobou 30 miliónov ľudí. Počet ľudí vo veku nad 65 rokov vo svete sa v priebehu desiatich rokov zvýši až o 30 percent. Na ľudstvo sa podľa riaditeľa Neuroimunologického ústavu SAV profesora Milana Nováka valí intelektuálna katastrofa. Európske organizácie a národné spoločnosti zaoberajúce sa týmto ochorením 21. september vyhlásili za Svetový deň Alzheimerovej choroby. Alzheimerova choroba je treťou najčastejšou príčinou smrti.

Celkové náklady na liečbu a starostlivosť presahujú ročne sto miliárd dolárov.

V USA je to neuveriteľná polovica všetkých výdavkov na zdravotníctvo.

Novodobá pandémia nie je taká hlučná ako jej smutne preslávené predchodkyne, mor či cholera. Ani taká propagovaná ako AIDS a infekčná hepatitída. Napriek tomu patrí k najobávanejším chorobám modernej civilizácie.

Na Alzheimerovej chorobe, ktorá je nevyliečiteľná, nie je najhoršia smrť.

„Máte pri sebe milovaného človeka a uvedomujete si, že hoci ešte neodišiel z tohto sveta, pre vás už neexistuje. Nepoznáva vás. Moja Marienka sa na mňa díva a nevidí ma,“ vraví manžel, ktorý prežil chvíle, keď si sám želal zomrieť.

Vždy si však povedal, že môže byť ešte horšie. Keď sa jeho Marienka, bývalá učiteľka matematiky, niekoľko ráz stratila a našli ju na druhom konci mesta, lekári mu poradili, že by ju mal dať do ústavu. Zatiaľ to však neurobil. „Srdce by mi roztrhlo,“ vraví.

Je to dráma na pokračovanie

Život s chorým na Alzheimerovu chorobu je nevyspytateľný. To, že si bývalá učiteľka matematiky nevedela zrazu spočítať účet za nákup, bolo najmenej. „Najhoršie bolo, keď nás prestala spoznávať. Chvíľu má na tvári výraz pohody, potom má zrazu sklený pohľad, vyzerá akoby nadrogovaná. Uprostred vety začne kričať na dcéru, nech vypadne, lebo zavolá políciu. Vnúčatká vôbec nepoznáva.“

Je to dráma, v ktorej neviete dopredu dobre odhadnúť, čo vás čaká. Dokonca ani tí najskúsenejší lekári nedokážu nešťastným príbuzným presne opísať, čo všetko choroba prinesie. Kým chorý zomrie, zakúsi aj nekonečné množstvo ponižujúcich zážitkov. Vymaže si totiž z pamäti aj tie najbežnejšie úkony, nedokáže si umyť zuby, najesť sa príborom, vyzliecť sa, vymočiť sa na záchode, nie je schopný vypočítať príklad, ktorý zvládne prváčik základnej školy.

Pomalý, nezadržateľný proces úpadku rozumových schopností postihnutého človeka ničí každého v jeho okolí. Gerontopsychiatrička Izabela Matéffy zo svojich dlhoročných skúseností tvrdí:

„Alzheimerova demencia patrí k tým chorobám, ktoré si po istom čase vynútia, aby lieky brali nielen pacienti, ale aj ich najbližší. Najprv na zničené nervy, potom na únavu, neskôr na oboje.“

Prvé príznaky demencie

* strácame krátkodobú pamäť

* máme problémy s vykonávaním bežných činností

* môžeme mať problémy s vyjadrovaním

* zabúdame slová, vety nedávajú zmysel

* neorientujeme sa v čase

* strácame sa aj na dobre známych miestach

* máme problémy s rozhodovaním

* strácame iniciatívu a záujem o koníčky i obľúbené činnosti

* podliehame prudkým zmenám nálady

* máme problémy s abstraktným myslením

* ukladáme veci na nezmyselné miesta, ktoré vzápätí zabúdame