Podľa lekárov je dôležité vedieť, že trénovanejší mozog a vyššia inteligencia sú výhodou, takíto pacienti väčšinou neklesnú pod náporom choroby až na úplné dno.
Dôležitý je náročný a trpezlivý tréning za pomoci rodiny. Donekonečna treba napríklad precvičovať pomenovanie bežných predmetov, opakovať si s chorým, ako vyjadrí pocit hladu, smädu, že chce ísť na záchod, že je mu zima. Precvičovať treba aj orientáciu v byte, najbližšom okolí. Čím častejšie absolvuje napríklad cestu domov z obchodu, tým ľahšie sa mu vybaví aj neskôr, keď bude jeho mozog poškodený ešte viac.
Život uľahčujú aj určité pomôcky v byte, napríklad cedule na dverách (toto je chladnička), veľký kalendár so zaškrtnutým dátumom, najdôležitejšie telefónne čísla. Ak sa nemôže o chorého starať jeden člen rodiny, treba sa pokúsiť zapojiť viacerých. Choroba trvá tri až desať, niekedy aj pätnásť rokov, pričom nesamostatnosť sa len zhoršuje.
(uj)
