Slovenské ženy síce žijú v priemere o päť rokov dlhšie ako muži, ale nemusí to dlho platiť. Najnovší prieskum totiž ukázal, že žien, ktoré majú zvýšenú hladinu cholesterolu v krvi je viac ako mužov a počet infarktov u žien má dokonca stúpajúcu tendenciu. Ani vo fajčení nezaostávajú za mužmi a vek, keď vyskúšajú prvú cigaretu, stále klesá. Až tretina žien tak urobí pred 13. rokom života. Niektoré neprestanú fajčiť ani počas tehotenstva.
ILUSTRAČNÉ FOTO – ARCHÍV SME
Sudičky súčasného civilizovaného sveta sú neúprosné. Práve narodené dieťa vraj bude mať s 30-percentnou istotou obezitu, cukrovku, viac ako 50-percentnú šancu, že v štyridsiatke zomrie na infarkt alebo na mozgovú mŕtvicu, 40-percentnú pravdepodobnosť, že ak nezomrie na infarkt o nejaký čas umrie na rakovinu. Jeho pečeň bude mať už v dvanástich rokoch za sebou krst alkoholom, o pár rokov to bude tvrdá droga, heroín či pervitín. Keď bude dospelý, rok čo rok vypije niekoľko litrov tvrdého alkoholu, vína a piva, vyfajčí 1700 cigariet. Neutešená vyhliadka.
Dobrovoľne sa oberáme o roky
John Laszlo z Americkej spoločnosti pre boj s rakovinou tvrdí, že vyfajčenie už jedinej cigarety môže znamenať riziko skrátenia života až o 12 minút, každá plechovka coca-coly, hoci aj diétnej, nám skráti život o deväť sekúnd. Slovenské zdravotnícke štatistiky naozaj svedčia o tom, že si život dobrovoľne oberáme o celé roky. Obezita skracuje život v priemere o deväť rokov, alkohol o 15-20 rokov, chronická obštrukčná choroba pľúc o päť až desať rokov, ľudia, ktorí si zanášajú denne cievy cholesterolom a tukom, umierajú na infarkty, mozgové mŕtvice a rakovinu hrubého čreva o 20 rokov skôr. To sú všetko najrozšírenejšie neduhy, ktoré dnes masovo zabíjajú Slovákov.
Často to zvaľujeme na stres. Kardiológ profesor Robert Hatala nesúhlasí: „Slováci sa stále vyhovárajú, že majú viac stresu ako iní, preto sa musia napchávať či fajčiť. Ale to nie je pravda. Možno si len nechcú priznať, že sú leniví. Jediný účinný prostriedok na odbúranie stresu je pohyb.“
Profesor Igor Riečanský z dlhoročných skúseností tvrdí, že ľudia fajčia aj po infarkte či po srdcovej operácii. Možno potrebujú lepší príklad? Nikdy v médiách a dennej tlači nebolo toľko osobností vyfotografovaných s cigaretou v ústach ako dnes. Internista MUDr. Kamenský dokonca tvrdí, že keď dánska princezná začala fajčiť, stúpol v krajine počet kardiovaskulárnych chorôb. Ukázala to seriózna epidemiologická štúdia.
Ako nás vidí patológ?
Pľúca tuhého fajčiara sú takmer čierne a deravé ako ementál.
Pečeň náruživého alkoholika vyzerá ako kus sopečnej horniny, je tvrdá ako kameň a má polovičnú veľkosť zdravého orgánu.
Srdce je ako zhúžvané vrecko. Ťažko uveriť, že niekedy bilo. Koronárne cievy sú zanesené ako potrubie.
Žalúdok, vnútri červený, akoby spálený od slnka. Samý vred. Jasný príklad alkoholickej gastritídy.
Ochorenia spôsobené fajčením
* rakovina hrtana,
* rakovina priedušiek
* rakovina pľúc
* chronická obštrukčná pľúcna choroba
Ochorenia, pri ktorých je fajčenie hlavným rizikovým faktorom
* rakovina jazyka, pažeráka
* rakovina žalúdka, pankreasu, obličiek, močového mechúra
* leukémia
* mozgové príhody
* ischemická choroba srdca
ochorenia ciev, sivý zákal,
* chronický zápal čriev, vredová choroba
* fraktúra krčku bedrovej kosti
Definícia fajčiara podľa WHO
FAJČIAR
ten, kto práve fajčí, denne alebo príležitostne
pravidelný: fajčí aspoň raz denne s výnimkou náboženských sviatkov
príležitostný: nefajčí denne, iba v určité dni
obmedzujúci sa: bývalý pravidelný fajčiar, ktorý sa nedávno stal príležitostným fajčiarom
experimentátor: za celý život nevyfajčil viac ako sto cigariet (100g tabaku)
NEFAJČIAR
ten, kto v danom období vôbec nefajčí
exfajčiar: bývalý pravidelný fajčiar, ktorý už nefajčí
bývalý príležitostný: bývalý príležitostný, ktorý už nefajčí
absolútny nefajčiar: nefajčil vôbec alebo nikdy nefajčil denne a za celý život nie viac ako 100 cigariet
OPAKOVANÝ FAJČIAR – ten, kto kedykoľvek počas života vyfajčil viac ako 100 cigariet
(uj)
