POČÍTAČE, LAMPY, MOBILY, HOLIACE STROJČEKY, TELEVÍZIA, FÉNY, RÖNTGENY POUŽÍVAME A POTREBUJEME. AKO VŠAK VPLÝVAJÚ NA NÁŠ ORGANIZMUS?

Pred žiarením a elektrosmogom sa neschováme

Holíte sa elektrickým strojčekom a sušíte si vlasy fénom? Pozerá vaše dieťa denne niekoľko hodín televíziu? Zohrievate ...

Holíte sa elektrickým strojčekom a sušíte si vlasy fénom? Pozerá vaše dieťa denne niekoľko hodín televíziu? Zohrievate si jedlo v mikrovlnke? Sedíte za počítačom celý deň, za chrbtom máte kopírovací stroj? Je mobil vašou nevyhnutnou rekvizitou? Potom je isté, že okrem kozmického a horninového žiarenia, ktoré nedokážeme ovplyvniť, sa dobrovoľne dennodenne vystavujete ďalšiemu žiareniu a elektromagnetickému smogu.

Ing. Marko Füllop z oddelenia radiačnej hygieny Ústavu klinickej a preventívnej medicíny tvrdí, že žiareniu sa dnes síce nevyhneme, môžeme ho však minimalizovať. „Keby som mal urobiť rebríček, čo by sme denne mali a čo môžeme obmedzovať, tak je to žiarenie z farebných televízorov a počítačových obrazoviek. Čím dlhšie sú zapnuté a čím sedíte bližšie, tým väčšiu dávku dostanete.“ To platí aj pre telefonovanie z mobilných telefónov.

Článok pokračuje pod video reklamou

Elektrovlny a naše telo

Naším telom prechádza množstvo elektromagnetického vlnenia a nikto nie je schopný určiť, aké dôsledky to má na zdravie ľudí. Hoci sa robia výskumy na celom svete, nikto nedokáže jednoznačne určiť, kedy bude prekročená hranica, z ktorej nebude návratu.

Otázku, či nás bolí hlava z počítača, mobilu alebo zo včerajšej hádky s manželom, lekári a vedci tiež nevedia spoľahlivo zodpovedať. Pôsobí na nás totiž toľko faktorov, že sa nedá presne určiť, čo zapríčinilo elektromagnetické pole a čo nie.

Lekári sa dokonca zdráhajú odpovedať, či možno spoznať únosnú hranicu účinkov elektromagnetických vĺn. Výskumy v tomto smere sú nejednoznačné. Pocity sú vraj podobné ako pri chrípke. Organizmus je zaťažený a chce sa dostať z pôsobenia zdroja vlnenia. Ing. Füllop má jednoduchú radu:

„Buďte čo najviac vonku v prirodzene osvetlenom prostredí.“

Ani u lekára nemusíme byť v bezpečí

Každé röntgenové vyšetrenie predstavuje určitú radiačnú záťaž. Masové štítkovanie pľúc na Slovensku napríklad prekračuje povolenú normu až 60-násobne. Naopak ultrazvukové vyšetrenie či magnetická rezonancia sú úplne bezpečné.

Z prírodného prostredia dostáva populácia do roka asi dvetisíc jednotiek, priemerné röntgenovanie dosahuje asi päťtisíc jednotiek do roka. „Pre porovnanie priemerná dávka na jedného človeka, ktorou boli obyvatelia Slovenska ožiarení v čase černobyľskej havárie, bola asi 250 jednotiek,“ hovorí Ing. Marko Füllop. Ak sa röntgenovanie kumuluje, zvyšuje sa pravdepodobnosť, že v budúcnosti to môže mať negatívne účinky. Môže sa to prejaviť až v tretej či štvrtej generácii - zrastmi chrbtice, poškodeným zrakom a nevyvinutými končatinami.

Ktoré vyšetrenia sú najškodlivejšie? Ako sa brániť? MUDr. Andrej Repovský, primár Rádiologického oddelenia NsP v Humennom odpovedá na tieto otázky v rozhovore na inom mieste. Okrem iného má túto radu: „Pýtajte sa lekárov alebo priamo rádiológov, kde sú najkvalitnejšie röntgenologické prístroje. Snažte sa aj vy, aby sa zbytočne neopakovali rtg vyšetrenia. Staráte sa tak o svoje zdravie.“

Vyšetrenie na počítačovom tomografe tiež nie je celkom bez radiačnej záťaže. Dávka, ktorú pacient dostane napríklad pri CT hlavy, je približne rovnaká ako dávka, ktorú dostane za rok každý obyvateľ Slovenska z prírodného pozadia bez toho, aby mu robili rtg vyšetrenie. Riziko vzniku rakoviny však lekári označujú ako minimálne (od 1: 1000000 až k 1: 100000).

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Primár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Kupujete alebo predávate byt? Týchto 5 vecí si skontrolujte!
  2. Boli ste v Novembri 89 na námestí? Patrí vám verejná vďaka!
  3. Spoločenská zodpovednosť je súčasťou podnikania
  4. Hodnotenie profesionála: Dovolenka na Seycheloch
  5. Ľudia si už neuvedomujú, že ich svet nekončí na vlastnom prahu
  6. Psychológ varuje rodičov: Nesnažte sa byť dokonalými
  7. EY Podnikateľ roka: hľadáme slovenské príbehy!
  8. Televízor s 8K rozlíšením je realitou. Kúpiť či čakať?
  9. Platíte si poistenie domova zbytočne?
  10. Volkswagen T-Cross má z každého niečo
  1. Boli ste v Novembri 89 na námestí? Patrí vám verejná vďaka!
  2. 4 mýty o minerálnej vlne, ktorým by ste nemali veriť
  3. Stavebná fakulta STU na dňoch kariérneho poradenstva
  4. XXIII. Seminár I. Poliačka – Rozvoj cestnej infraštruktúry
  5. Spoločenská zodpovednosť je súčasťou podnikania
  6. Hodnotenie profesionála: Dovolenka na Seycheloch
  7. Sieť prevádzok Stop Shop obchodov má už 80 pobočiek
  8. Rozdiel medzi Dič a Ič dph
  9. Ekonomická diplomacia Indonézie
  10. Ako si vieme zabezpečiť štedrý a spokojný dôchodok?
  1. Dvaja Slováci dokázali zázrak. Ich listy chcú po celom svete 34 420
  2. Kde robia v Bratislave najlepšiu kávu? Vybrali sme 6 kaviarní 26 519
  3. Platíte si poistenie domova zbytočne? 19 777
  4. First moment na leto 2019 je tu: 13 letovísk s výraznými zľavami 9 751
  5. Kupujete alebo predávate byt? Týchto 5 vecí si skontrolujte! 9 376
  6. Hodnotenie profesionála: Dovolenka na Seycheloch 7 675
  7. Hidradenitída - kožná choroba, o ktorej sa nehovorí 4 915
  8. Psychológ varuje rodičov: Nesnažte sa byť dokonalými 3 568
  9. Televízor s 8K rozlíšením je realitou. Kúpiť či čakať? 3 478
  10. Volkswagen T-Cross má z každého niečo 3 394