POČÍTAČE, LAMPY, MOBILY, HOLIACE STROJČEKY, TELEVÍZIA, FÉNY, RÖNTGENY POUŽÍVAME A POTREBUJEME. AKO VŠAK VPLÝVAJÚ NA NÁŠ ORGANIZMUS?

Pred žiarením a elektrosmogom sa neschováme

Holíte sa elektrickým strojčekom a sušíte si vlasy fénom? Pozerá vaše dieťa denne niekoľko hodín televíziu? Zohrievate ...

Holíte sa elektrickým strojčekom a sušíte si vlasy fénom? Pozerá vaše dieťa denne niekoľko hodín televíziu? Zohrievate si jedlo v mikrovlnke? Sedíte za počítačom celý deň, za chrbtom máte kopírovací stroj? Je mobil vašou nevyhnutnou rekvizitou? Potom je isté, že okrem kozmického a horninového žiarenia, ktoré nedokážeme ovplyvniť, sa dobrovoľne dennodenne vystavujete ďalšiemu žiareniu a elektromagnetickému smogu.

Ing. Marko Füllop z oddelenia radiačnej hygieny Ústavu klinickej a preventívnej medicíny tvrdí, že žiareniu sa dnes síce nevyhneme, môžeme ho však minimalizovať. „Keby som mal urobiť rebríček, čo by sme denne mali a čo môžeme obmedzovať, tak je to žiarenie z farebných televízorov a počítačových obrazoviek. Čím dlhšie sú zapnuté a čím sedíte bližšie, tým väčšiu dávku dostanete.“ To platí aj pre telefonovanie z mobilných telefónov.

Elektrovlny a naše telo

Naším telom prechádza množstvo elektromagnetického vlnenia a nikto nie je schopný určiť, aké dôsledky to má na zdravie ľudí. Hoci sa robia výskumy na celom svete, nikto nedokáže jednoznačne určiť, kedy bude prekročená hranica, z ktorej nebude návratu.

Otázku, či nás bolí hlava z počítača, mobilu alebo zo včerajšej hádky s manželom, lekári a vedci tiež nevedia spoľahlivo zodpovedať. Pôsobí na nás totiž toľko faktorov, že sa nedá presne určiť, čo zapríčinilo elektromagnetické pole a čo nie.

Lekári sa dokonca zdráhajú odpovedať, či možno spoznať únosnú hranicu účinkov elektromagnetických vĺn. Výskumy v tomto smere sú nejednoznačné. Pocity sú vraj podobné ako pri chrípke. Organizmus je zaťažený a chce sa dostať z pôsobenia zdroja vlnenia. Ing. Füllop má jednoduchú radu:

„Buďte čo najviac vonku v prirodzene osvetlenom prostredí.“

Ani u lekára nemusíme byť v bezpečí

Každé röntgenové vyšetrenie predstavuje určitú radiačnú záťaž. Masové štítkovanie pľúc na Slovensku napríklad prekračuje povolenú normu až 60-násobne. Naopak ultrazvukové vyšetrenie či magnetická rezonancia sú úplne bezpečné.

Z prírodného prostredia dostáva populácia do roka asi dvetisíc jednotiek, priemerné röntgenovanie dosahuje asi päťtisíc jednotiek do roka. „Pre porovnanie priemerná dávka na jedného človeka, ktorou boli obyvatelia Slovenska ožiarení v čase černobyľskej havárie, bola asi 250 jednotiek,“ hovorí Ing. Marko Füllop. Ak sa röntgenovanie kumuluje, zvyšuje sa pravdepodobnosť, že v budúcnosti to môže mať negatívne účinky. Môže sa to prejaviť až v tretej či štvrtej generácii - zrastmi chrbtice, poškodeným zrakom a nevyvinutými končatinami.

Ktoré vyšetrenia sú najškodlivejšie? Ako sa brániť? MUDr. Andrej Repovský, primár Rádiologického oddelenia NsP v Humennom odpovedá na tieto otázky v rozhovore na inom mieste. Okrem iného má túto radu: „Pýtajte sa lekárov alebo priamo rádiológov, kde sú najkvalitnejšie röntgenologické prístroje. Snažte sa aj vy, aby sa zbytočne neopakovali rtg vyšetrenia. Staráte sa tak o svoje zdravie.“

Vyšetrenie na počítačovom tomografe tiež nie je celkom bez radiačnej záťaže. Dávka, ktorú pacient dostane napríklad pri CT hlavy, je približne rovnaká ako dávka, ktorú dostane za rok každý obyvateľ Slovenska z prírodného pozadia bez toho, aby mu robili rtg vyšetrenie. Riziko vzniku rakoviny však lekári označujú ako minimálne (od 1: 1000000 až k 1: 100000).

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Primár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť
  2. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  3. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  4. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  5. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  6. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  7. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  8. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime
  9. Stotisíc ľudí rozhodlo: Nadácia banky rozdelí štvrť milióna eur
  10. Slovensko má historicky najvyšší počet ľudí bankujúcich online
  1. Slovensko má zasiahnuť robotizácia
  2. Viete, aké sú najlepšie možnosti sporenia pre mladých?
  3. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  4. Lídri farmárov? Jeden je spájaný so zločinom. A druhý?
  5. Hitem jsou cyklopočítače Mio - pro zábavu i výkon
  6. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  7. Ako založiť spoločnosť v Rakúsku
  8. Tatranská mliekareň prosperuje aj vďaka spolupráci s Tescom
  9. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť
  10. Noerr advised on WebSupport deal
  1. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 15 072
  2. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 13 585
  3. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 11 928
  4. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny 10 584
  5. Na dôchodok si možno sporíte zle. Šesť zásad správneho šetrenia 8 513
  6. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 6 382
  7. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici 4 795
  8. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online 4 469
  9. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť 3 870
  10. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 3 553