Na stavbu domu z nepálenej hliny vraj ľudia obetovali pár volov. Najprv vykopali jamu a dali do nej nehasené vápno, ktoré následne zaliali vodou. Vytvorila sa akási krusta, na ktorú potom stavali. Hlinu zmiešanú so slamou museli uchodiť voly. Z tých sa potom zužitkovala okrem mäsa a kože aj krv, pretože tou sa natierali drevené hrady domu. Bol to údajne najlepší konzervačný materiál.
Pri kúpe a rekonštrukcii domu z nepálenej tehly si poviete – to nemá zmysel, treba to zbúrať. Pravdou je, že tieto stavby si skutočne vyžadujú osobitnú pozornosť, údržbu a ošetrovanie.
Nepálená hlina, pokiaľ sa s ňou správne narába, je materiál, ktorý veľmi dobre vplýva na vlhkosť v dome. V lete udržuje chlad, v zime teplo. Noví majitelia takýchto domov ich často nesprávne ošetrujú. Príčinou šírenia vlhkosti na stenách býva väčšinou zlá omietka. Múry, ktoré začínajú odspodu vlhnúť, sa bežne natierajú rôznymi nevhodnými farbami či olejovými nátermi, ktoré potom vyháňajú vlhkosť po stenách ešte vyššie. Omietka potom opadáva a steny nedýchajú. Vtedy je potrebné očistiť ich čo najviac od nežiaducich častíc a použiť sanačnú omietku, ktorá prepúšťa vlhkosť a dovoľuje materiálu pracovať. Radikálne podrezávanie domu z nepálenej hliny údajne nie je najvhodnejšie, pretože steny sa nadmerne vysúšajú. (ea)
