Latríny prežili celé storočia až do súčasnosti.
ILUSTRÁCIA - JOSEF LADA
ckých zásad priviedlo ľudstvo k vymieraniu morovými a inými epidémiami. Dnešná samozrejmosť nebola vždy ružová.
V pradávnych hmlách ľudského vývoja, keď si naši predkovia tykali s opicami, mali s nimi aj podobné návyky. Podľa Reného Descarta opice sa dobrovoľne rozhodli zachovať na rozdiel od ľudí mlčanie, aby ich nikto nenútil pracovať.
A vynaliezavý človek začal zlepšovať okrem iného aj podmienky k pravidelnej činnosti, ktorou je vyprázdňovanie.
V starovekom Egypte už členovia vrchných stavov používali záchod vetraný úzkymi oknami pod rímsou. Jadrom boli dve kamenné dosky s otvorom v tvare väčšej kľúčovej dierky. Pod doskami boli nádoby do polovice naplnené pieskom. V noci používali bohatí prenosné drevené stolice (možno odvtedy tejto činnosti ako aj jej produktu prischlo pomenovanie stolica a ísť na stolicu). Voda bola vzácna a používala sa len na kúpele, do palácov ju prinášali otroci. Zvyšok dvojmiliónového Egypta využíval pre svoje ľudské potreby prírodu.
V starom Grécku mali obydlia miestnosti s uskladnenými zásobami potravín v amforách, mužské a ženské izby boli oddelené a zatvorené kľúčom. Pritom na dvore pobehovali domáce zvieratá, ktoré mali svoje hnojisko. To využívali aj majitelia zvierat, inak bohatí aj chudobní najmä v noci používali nádobu – amidu. Niektoré vyspelé mestá už mali v domoch samostatné miestnosti – alfedrony, kde boli prenosné nádoby – ich obsah skončil však tiež na hnojisku.
Na Apeninskom polostrove v tom čase budovali kanalizačnú sieť Etruskovia. Odpadové aj zrážkové vody končili v rieke. Keďže zvislé vodoinštalačné potrubia ešte nepoznali, zariadenia boli v prízemí budov. V starom Ríme bolo okrem 800 verejných kúpeľov aj 150 honosne vybavených verejných záchodov. Boli obložené mramorom, vybavené stále pretekajúcou vodou, niektoré mali aj podlahové alebo stenové vykurovanie. Niektoré mali drepové sedenie, ale používali sa aj kamenné či drevené sedačky. Po vykonanej potrebe sa Rimania očistili pripravenou špongiou na násade ponorenou v octovej vode. Mnohé záchody v starom Ríme a jeho kolóniách boli rozmiestnené do polkruhu a sediaci ich využívali na družnú diskusiu. Podobne bývali vybavené aj vojenské tábory, ibaže konštrukcie boli drevené.
V Oriente oddávna používali otvory v podlahe, známe ako turecké záchody, asýrsky kráľ Sargon dal vybudovať aj murované, preplachované tečúcou vodou. Lesk staroveku zatemnil stredovek, keď to išlo s hygienou prudko z kopca. Stredovek však priniesol názov necessaria – potrebné veci. Väčšina obyvateľov vidieka aj miest rozsievala svoje produkty trávenia, kde sa dalo, za nárožiami, v podbrániach, na kúskoch voľnej pôdy. Hmyz a hlodavci dokonávali dielo skazy. Iba na panských hradoch mali samostatné miestnosti, niekedy len zákutia, s miestom na sedenie. Otvor spod sedačky ústil cez hradný múr nad priekopu. Vo veternom počasí zdobili potom múry hradu hnedasté a zlatisté zvislé pásy. Niekde však zadržiavali zo strechy dažďovú vodu, ktorá výlučky zmyla. Pravdaže, iba keď pršalo.
Na konci stredoveku sa v Paríži tešili obľube záchodové sedadlá s dvoma otvormi, ktoré umožňovali rozhovory z očí do očí. Takéto posedenia boli také obľúbené ako čítanie časopisov na WC v súčasnosti. V devätnástom storočí sa začal používať prvý prototyp splachovacej misy v Anglicku. Tam zaviedli dnešné rozšírené pomenovanie WC – Water Closed. V tom čase väčšie mestá, ktoré z predchádzajúceho storočia ešte nemali vybudovanú kanalizáciu, investovali do jej výstavby. Tým najviac prispeli k udržaniu hygieny a zabráneniu šírenia epidémií. Keďže sa používalo aj zvislé vedenie, záchody sa mohli dostať aj na poschodia.
Trvalo však až do polovice dvadsiateho storočia, kým sa záchody dostali do väčšiny bytov. Tento trend postupne prevažoval aj na vidieku, kde do nedávnej minulosti prevládali kadibúdky z čias rímskych légií.
Už začiatkom dvadsiateho storočia viedenský architekt Hoffmann napísal prorockú vetu – V modernom dome je záchod rovnako čistý ako kuchyňa či ktorákoľvek iná miestnosť. V súčasnosti vďaka novým technológiám si môžeme nainštalovať záchodové misy so zabudovanou nádržkou a elektronicky riadeným splachovaním. Súčasťou zariadenia záchodov či kúpeľní sa stávajú bidety. Veľká pozornosť sa venuje údržbe a čistote jednotlivých častí. Aby sa údržba zjednodušila a čistota ostala trvanlivejšou, vyvíjajú vedci mnohé dezinfekčné prípravky. Perspektívny je najnovší trend penových konzistencií, ktoré nestečú a dlhodobo pôsobia na plesne a baktérie. Netreba používať agresívne kyseliny, čím sa chráni životné prostredie. Posun v hygiene a čistote je súčasťou vývoja človeka, ktorý je podstatne náchylnejší na zlyhanie obranyschopnosti organizmu, ako jeho opičí predkovia. (Podľa R. Šolca: Kam i císař pán
chodil pěšky, Olympia Praha spracoval Ľubomír Šimna)
