Bratislava 26. októbra (TASR) - Pravdu o tom, že alkoholik dokáže abstinovať celý život, ale piť s mierou sa nikdy nenaučí, potvrdzuje aj príbeh 32-ročného Romana z Bratislavy. Zo závislosti od alkoholu sa lieči už po druhý raz.
"Liečba ti ukáže cestu, ktorou by si mal ísť. Hlavný boj sa však začína vonku," vysvetľuje muž, ktorý po návrate z nemocnice vydržal nepiť sedem mesiacov. Potom prišiel jeden piatok, keď si dal prvé poldeci. O týždeň na to vypil už tri. "Prvý pohárik je štartér," varuje Roman, ktorý sa už do "alkoholického pekla" nechce vrátiť.
Ku skoncovaniu s alkoholom ho neprimäl ani rozvod, strata rodiny, priateľov či zamestnania. Rozhodujúci impulz prišiel zo strany rodičov. "Otec mi povedal: buď lavička na stanici, alebo posteľ v liečebni," spomína na okolnosti návratu do Nemocnice Philippa Pinela v Pezinku Roman, ktorého 12 rokov pitia priviedlo medzi bezdomovcov.
Koketovať s alkoholom začal už ako maturant. V tridsiatke bol na "vrchole", kde by podľa odborníkov vydržal najviac päť rokov. "Nebol som v štádiu, keď sa ráno trasieš, potíš, celé telo ťa svrbí. Normálne som vstal, o deviatej si dal prvé poldeci a popoludní sa zastavil v krčme, kde už na stole čakala vodka," opisuje každodennú rutinu. Pre alkoholika, ktorý denne vypil 20 poldeci, nebol problém prepiť týždenne desaťtisíc korún i viac. Boli situácie, keď otvárali večer s milovníkmi tejto legálnej drogy pri 39. poháriku.
Situácia sa zhoršila po odchode z práce, keď sa začal strániť ľudí a spíjať do nemoty. Opitosť sa striedala s depresiami, výčitkami, Roman začal pomýšľať na samovraždu. "Alkohol ma prinútil dokonca kradnúť," vymenúva dôsledky nadmerného pitia, ktorého príčinu nedokáže jednoznačne definovať. "Niekomu je z alkoholu zle, napriek tomu ho stále leje do seba. Ja som mal rád jeho chuť i pocit, ktorý prinášal," priznáva Roman, ktorého to najťažšie ešte len čaká. Za menej ako 20 dní sa totiž skončí liečba a on bude musieť alkoholu čeliť bez dozoru.
ms ds
