Zdá sa vám, že vás vôbec nepočúva. Máte nástojčivý pocit, že sa váš lekár príliš ponáhľa.
Je to len pocit? Určite nie. Pacienti na celom svete sú nespokojní s tým, ako málo s nimi lekári komunikujú. Štúdia, ktorú robili v čakárňach ordinácií kliník a nemocníc v USA, ukázala, že každý pacient sa chce spýtať v priemere na tri alebo viac vecí. Z ordinácií však vychádzajú pacienti s odpoveďou v priemere len na jeden a pol otázky.
Diagnóza plná nezrozumiteľných skratiek
To však nie je všetko. Niektorí lekári rozprávajú tak, že im vôbec nerozumiete. Hovoria, vysvetľujú, ale vy neviete, o čo ide.
„Máte zvýšenú sedimentáciu, céerpé je síce v norme, ale tie leukocty sú trocha horšie. Glykémiu máte dobrú, no cholesterol je nad šesť.“ Lekárka šuští laboratórnymi vysledkami, hovorí tak rýchlo, že sa ju bojíte zastaviť.
Zrazu ste za dverami ordinácie a vlastne neviete, čo vám je.
Čo znamenajú tie nezrozumiteľné skratky, latinské výrazy a názvy, ktoré ná vás vychrlil váš lekár.
„Aj ja mám pocit, ako keby na lekárskej fakulte razili heslo dobrý pacient je pasívny, tichý a málo informovaný. K tomu prispieva aj stále používaná latinčina v ordináciách,“ hovorí praktický lekár MUDr. Peter Rybár. Radí pacientom, aby sa nehanbili pýtať na tú istú vec aj trikrát, kým ju nepochopia, aby si bez začervenania nechali preložiť lekársky slang do zrozumiteľného jazyka. „Vo Veľkej Británii dokonca museli prikázať lekárom zákonom, aby sa vyjadrovali v angličtine a zrozumiteľne pre pacienta.“
MUDr. Rybár radí tiež, aby sa pacienti sami od seba pýtali na výsledky vyšetrenia, ako dlho bude trvať ich spracovanie, kedy a ako budú o výsledku informovaní. Niektorí lekári majú totiž nepríjemný zvyk informovať pacienta o výsledkoch len v prípade, že niečo nie je v poriadku. Tento prístup vás môže nechať dlho v neistote, a to aj napriek tomu, že váš lekár už pozná výsledky.
Najčastejšie nevyslovené otázky
- Čo mi to vlastne je?
- Ste si istý diagnózou?
- Aké sú iné možnosti liečby?
- Čo ešte môže potvrdiť túto diagnózu?
- V čom spočíva riziko liečby?
- Ako zistíte, že je liečba účinná?
Najčastejšie nezodpovedané otázky pacientov
- Čo nefunguje správne?
- Čo to spôsobilo?
- Čo sa s tým dá robiť?
- Čo mám robiť, aby sa to nezopakovalo?
- Prečo sa to muselo stať práve mne?
Čo lekár vlastne našiel v krvi a moči?Čo mi to vlastne je? Čo dokáže lekár vyčítať z laboratórnych výsledkov? Ktoré hodnoty sú bežné, a ktoré sú predzvesťou, že v našom tele sa dejú chorobné zmeny? Kedy je to už naozaj vážne?
Ak vám lekár oznamuje výsledky testov, neváhajte sa spýtať, ak niečomu nerozumiete. Niekedy sa tiež stane, že vám do ruky strčia vaše výsledky s nezrozumiteľnými skratkami a číslami. Ak sa zaujímate o svoje zdravie, tu je niekoľko informácií, ako správne čítať tie hieroglyfy.
ČO UKAZUJE ROZBOR MOČU
Glukóza v moči
Akýkoľvek obsah cukru v moči už ukazuje na výskyt nepríjemného problému - cukrovky.
Bielkoviny
Keď sa v moči objavia bielkoviny, znamená to že ste chytili buď nejaký zápal, alebo vám nedostatočne fungujú obličky.
Krv
Krv v moči je vždy problém. Môže to znamenať zápal alebo prítomnosť močových kameňov.
Bilirubín
Výskyt žlčového farbiva v moči znamená ochorenie pečene alebo žlčových ciest.
PH
Predstavuje číslo, ktoré určuje, aký kyslý alebo zásaditý je náš moč.
Norma sa pohybuje od 6,4 do 6,8 PH. Ak je číslo nižšie, znamená to kyslosť alebo poškodenie stavebnej jednotky obličiek - nefrónu. Ak je číslo vyššie ako 6,8, znamená to zásaditosť, a teda problém s obličkami.
KRVNÝ OBRAZ
Sedimentácia alebo FW - už hodinu po odobratí krvi dokáže lekár povedať, či máte v tele nejaký zápal. Krvinky chorých ľudí totiž klesajú rýchlejšie ako krvinky zdravých. Toto jednoduché, ale veľmi užitočné zistenie, ktoré opísal švédsky lekár Robin Fahraeus pred sto rokmi, patrí aj dnes k základným laboratórnym vyšetreniam pri zisťovaní choroby. Normálne hodnoty sú za prvú hodinu u mužov 3-10 a u žien 5-15. Hodnoty o dve hodiny sú približne dvojnásobne vyššie.
Znížené hodnoty bývajú pri zahustenej krvi - tzv. polyglobúlii. Zvýšené hodnoty zase znamenajú, že vo vašom organizme sa odohrávajú nejaké zápalové procesy, onkologické ochorenie či ťažká anémia -chudokrvnosť. Extrémne vysoké hodnoty bývajú pri rakovine kostnej drene a pri reumatickej polyartritíde. Zvýšené hodnoty sedimentácie možno vždy považovať za príznak nejakého ochorenia, len v tehotenstve a v staršom veku môže byť vyššia sedimentácia bez chorobnej príčiny.
Glukóza v krvi
Hladina cukru v krvi ukazuje, či je naša slinivka schopná produkovať dostatočné množstvo inzulínu na spracovanie potravy. Normálne hodnoty sa pohybujú od 3,8 do 5,6 mmol/l. Vyšia hodnota zmamená cukrovku. Prechodne zvýšená glukóza v krvi býva v období tehotenstva. Nižšia hodnota zase môže signalizovať výskyt nádorového ochorenia pankreatických buniek (teda slinivky).
Pečeňové funkcie
Overujú sa pečeňovými testami. Normálne hodnoty predstavujú čísla nižšie ako 0,73 a 0,66 S-ALT ukat/l . Vyššie čísla ako norma naznačujú na možnosť hepatitídy, cirhózy, žltačky, pečeňových nádorov, infarktov a pľúcnych embólií.
Cholesterol
Normálne hodoty sa pohybujú od 3,5 a 5,6 mmol/l. Menšie hodnoty môžu naznačovať ochorenie štítnej žlazy. Vyššie hodoty predstavujú zvýšené riziko predčasného vápenatenia tepien, riziko infarktu či mŕtvice.
Vyšetrenie krviniek
Ide o základné hematologické vyšetrenie, ktoré stanovuje hodnoty červených krviniek, bielych krviniek a krvných doštičiek. Biele krvinky (WBC – white blood cell): normálne hodnoty sú od 4- do 10-tisíc/mikroliter krvi. Zvýšený počet (leukocytóza) znamená prítomnosť bakteriálnych infekčných ochorení, býva tiež pri otravách, pri rozsiahlych nádoroch, pri leukémiách, pri akútnom krvácaní, po ťažkej telesnej námahe, v tehotenstve a u novorodencov.
Znížený počet (leukopénia) sa vyskytuje pri vírusových infekciách, tuberkulóze, pri útlme krvotvorby pri poškodení kostnej drene. Aj akútna leukémia sa môže začať leukopéniou.
Červené krvinky (RBC – red blood cell). Normálne hodnoty sú 4,5-5 miliónov u žien a 5-5,5 milióna/mikroliter krvi u mužov.
HGB, hemoglobín, čiže krvné farbivo
Normálne hodnoty sú 125-145 g/l krvi u žien a 145-170 g/l krvi u mužov.
HCT, hematokrit, čiže objemový podiel erytrocytov v krvi.
Normálne hodnoty sú 0,36-0,43 u žien a 0,40-0,50 u mužov.
Hodnoty MCV, MCH a MCHC sa týkajú veľkosti a sfarbenia erytrocytu. Zvýšené hodnoty parametrov červenej zložky bývajú pri rôznych ochoreniach srdca, pľúc, obličiek, pri stratách tekutín a pod. Znížené hodnoty signalizujú anémiu, čiže málokrvnosť, ktorá môže byť rôzneho pôvodu.
Krvné doštičky (PLT-platelet)
Normálne hodnoty sú 150-350-tisíc na mikroliter krvi. Znížený počet (trombocytopénia) býva sprievodným javom mnohých ochorení alebo samého postihnutia doštičiek. Zvýšený počet býva pri infekciách, krvácaní a pri niektorých leukémiách. (uj)
Rada pacientom 1.
Urobte si poznámky
Aj na návštevu lekára by sme sa mali pripraviť. Pospomínajte si, aké symptómy sa u vás objavujú, aké liečebné procedúry či zákroky ste absolvovali. Svoje otázky a poznámky si poznačte, aby ste si boli istí, že na nič podstatné nezabudnete. Poznačte si aj, aké lieky užívate, alebo ste užívali. Pred návštevou si pripravte otázky, ktoré mu chcete položiť.
Rada pacientom 2.
Diskutujte o výsledkoch
Hneď ako poznáte výsledky testov, poproste lekára aj o porovnanie s predchádzajúcimi. Napríklad zmeny hodnôt cholesterolu môžu ovplyvniť váš zdravotný stav, zistite si, či sú v norme.
