Podľa nemeckého sociológa a doktora Gerharda Traberta sú deti vo väčšine prípadov neskoro informované o vážnej chorobe svojho rodiča. Cítia sa odlúčení, strácajú dôveru v rodičov, žijú v strachu a sprevádza ich pocit viny.
Iba v Nemecku trpí rakovinou 350.000 ľudí. Podľa britského výskumu má jedna z 12 žien rakovinu prsníka. Tridsať percent z nich v období diagnózy vychováva deti.
Niektorí rodičia sa zatajovaním ich choroby snažia ochrániť svoje deti. Chorobu odľahčujú a nikdy nespomenú, že môžu zomrieť. Je to síce pochopiteľný, ale nevhodný prístup.
Podľa Traberta sú deti veľmi citlivé na zmenu. "Rodič nesmie zabudnúť deťom povedať, že oni nie sú zodpovedné za chorobu." Inak by to mohlo viesť k strate sebavedomia, koncentrácie, poruchám učenia, či dokonca komplikáciám v správaní.
Výskumy o ženách s rakovinou prsníka ukazujú, že vo štvrtine prípadov sa vzťah matky k dieťaťu zhorší. Mnoho žien posilňuje v ich boji vôľa zostať pri svojich deťoch. Naopak, oslabiť ich môže mlčanie o chorobe.
"Podceňujeme silu detí," povedal Trabert. Deti by mali byť informované o zmene v rodine čo najskôr. Najskôr im však dáme len základné informácie. "Deti sami seba chránia pred informáciami. Pýtajú sa na zložitejšie veci len vtedy, keď dostali prvé informácie a môžu sa vyrovnať s ďalšími odpoveďami."
Podľa Traberta je nedostatok skupín na pomoc a informovanie rodičov s rakovinou. Dúfa, že jeho posledná kniha Als der Mond vor die Sonne trat (Keď Mesiac Slnko zatienil) bude jednou z ciest ako sa porozprávať o svojej chorobe s deťmi.
