KRESBA
– AUTOR
, a či vôbec. Či to náhodou nie je len impotencia ich nástupcov, a tí s paragrafmi iba žartujú, lebo keď mohli a mali, tak lepšími zlé zákony nenahradili.
Zaujíma ma viac to, že si nemám v Bratislave kde dať s priateľmi pohár dobrého vína rovno pod pahorkami s vinicami od rímskych čias. Nie v gýčovej a prázdnej reštaurácii pre vyššie spomenutých bez vkusu a s balíkmi peňazí. Kam zmizla ochutnávka z Obchodnej ulice? Tam som v nedeľu po omši stretol naraz aj päť spisovateľov a kopu tulákov s osudmi. Na mieste, kde si vážia prirodzene vznikajúce hodnoty, súborne nazývané tradície – teda nie u nás, ale povedzme v takom Londýne – by postavili na Obchodnej novú budovu obkročmo a v parteri by nechali zakonzervovanú ochutnávku aj s pôvodným personálom. V Japonsku by ani na deň nezastavili prevádzku.
U nás komunisti zbúrali aj to, na mieste čoho nič nepostavili (viď vináreň Partizán na rohu Starohorskej a Radlinského). Inteligentní otcovia mesta vykúpili alebo vymenili za lukratívnu parcelu aj Albrechta na Červenom kríži s terasami na tancovanie a s úžasným výhľadom (t. č. sú tam uzatvorení bratia jehovisti), aj slávnu kaviareň Štefánka. O Metropole a Riviére, kde predávali kedysi každé ráno čerstvé ryby z Dunaja, a o hanbe kaviarne Luxor, kde sú peňažné prepážky, ani nehovorím.
Ktovie, ako dopadne predposledná vináreň vinohradníckej štvrte Vysoká 44, s dvorom prekrytým viničom. Zostal mi v pamäti obrázok: čašník s plným plató míňa rakúskeho turistu s chlapčekom v náručí. Voľnou rukou čašník odtrhne sponad hlavy strapec hrozna a podá dieťaťu. Dobre, tiež gýčik, ale milý. Stále dojímavejší, ako keď o tristo metrov povyše, na Mierovom námestí, podali Gorbačovovi popestovať vytiahnutého trinásťročného chalana.
Kdejakými ozdôbkami za ťažké peniaze, ktorými súčasná úpadková architektúra i pešie zóny slovenských miest len tak hýria, kvalitu a ponuku mestského interiéru dosiahnuť nemožno. Nemajú žiadnu nádej, aby prežili aspoň niekoľko desiatok rokov. Tieto kudrlinky presne v duchu Picassovej hlášky odfúkne prvý väčší prievan: „Najlepšia socha je taká, ktorú pustíte dolu schodmi. Čo z nej ostane.“ Zbytočnosti a falošné pozlátka nevkusných investorov iste nie. FERO GULDAN
