Viaceré obrazy komponujeme do blokov alebo voľnejšej kompozície. Dva, tri, štyri obrazy môžeme umiestiť podľa formátu na výšku alebo na šírku vedľa seba, pod seba do radu, prípadne do bloku s rovnakými medzerami medzi sebou. Keď sú rovnakých rozmerov, je to výhodné, keď nie, volíme usporiadanie na stredové osi.
Voľnú kompozíciu vytvoríme z viacerých nerovnako veľkých obrázkov tak, že na dominantný obraz do štyroch strán (vľavo, vpravo, hore a dolu) prikladáme ďalšie. Dôležité je, aby sme zachovali rovnako zvolené medzery (A). Tie by však nemali byť veľké, aby sa nenarušila ilúzia kompaktnej kompozície, ani malé, pri pohľade na celok by sa obrázky zlievali. Nemali by sme kombinovať techniky ako olej s akvarelom, k maľbám fotografie a podobne.
Obrazy nevešiame na steny iba preto, aby sme zaplnili posledný voľný priestor. Výberom vhodného umeleckého diela či dekoračného obrazu dotvárame individuálnu atmosféru domácnosti alebo si pripomíname určitú osobu, udalosť. Obrázok pripomína darcu, môže byť dedičstvom, vracia spomienky na prežité pekné chvíle, zobrazuje osobu z kruhu najbližších.Pri kúpe obrazu by sme sa nemali nechať uniesť momentálnym pocitom nadšenia z expresívne výraznej farebnosti, dominantného objektu alebo iného prchavého dojmu. Obraz by mal byť vnímateľný počas dlhého obdobia. Iné nás môžu zaujať vo verejných priestoroch, v reštauráciách, odkiaľ po chvíli odídeme, iné nároky kladieme na obraz v byte. Dominantný väčší formát potrebuje vyznieť osamelo. Menšie obrázky komponujeme do skupín.
„Guláš“ na stenu nepatrí
Nie je vhodné dávať do tesného susedstva rozličné zobrazené žánre, ako krajina, portrét, zátišie, abstrakcia, ani rôznorodé techniky. Akvarel s pastelom sú krehké, ich susedstvo je harmonické, olejomaľba či textilný gobelín by ich „udusil“. Ani fotografiám nesvedčí blízkosť maliarskych diel, lepšie je vytvoriť blok z viacerých fotografií. Nie je na škodu rozličnosť ich formátov (tá býva aj tak robená v pevných pomeroch) a neprekáža ani rôznorodosť rámčekov, či už materiálu, alebo ich farby.
Lacné plagátové motívy zväčša stratia aktuálnosť po kratšom čase, je ich škoda dávať rámovať. Akvarely a pastely by mali mať medzi sklom a podkladom paspartu, ktorá pôsobí nielen dekoračne a dáva vyznieť dielu, ale ho aj chráni pred meniacou sa vlhkosťou vzduchu. Tak by mali byť ošetrené aj fotografie.
Obrazy musia byť viditeľné
Obrazy alebo skupinky obrázkov umiestňujeme do výšky očí stojaceho človeka, prípadne je os trocha nižšie. To v prípade, keď je obraz blízko kresla či sedačky, aby sme pri pohľade naň nemuseli zakláňať hlavu.
Skupinku menších formátov vytvoríme zdanlivo nepravidelne. Upokojujúci systém dosiahneme vhodne zvolenými medzerami medzi jednotlivými kusmi a komponovaním na predĺžené línie základného, zväčša väčšieho obrázku. Priraďujeme na spodné, horné línie do strán, na bočné nad a pod prvý obrázok. Skupinka by však nemala byť veľmi početná a nepôsobí dobre ani veľká kompozícia množstva maličkých a rovnako veľkých obrázkov.
Nebojme sa farby pod obrazmi
Farba rámov väčších diel vychádza z farebnej harmónie obrazu a sčasti aj vzácnejších kusov zariadenia interiéru. Umiestneniu obrazov pomôžeme aj farebnou úpravou stien. Nie je vždy najlepšie klásť obrazy iba na bielu stenu. Podmaľovka nielen sama dotvorí atmosféru v miestnosti, ale pomôže zjednotiť viaceré objekty na stene, a dá im lepšie vyniknúť.
Dôležité je osvetlenie, bez neho nemá zmysel niečo na stenu umiestňovať. Optimálne je denné svetlo a najlepšie padajúce zhora. To je bežne menej prístupné. Na osvetlenejšie plochy teda dáme tmavšie obrazy, svetlejšie sa uspokoja aj s tmavšou zónou. Akvarely a fotografie by nemali byť vystavované priamemu slnečnému svitu, lebo sa úplne znehodnotia. Výhodné je bodové nasvietenie objektov, nielen obrazov, ale aj plastík či skupín kvetov. (ľš)
