dli aj do budúcnosti.
V čase, keď sa začínalo prvé tisícročie, sa na našom území pestovali všetky druhy obilnín. Jedol sa najmä hrach, šošovica a bôb, koreňová zelenina, kapusta, repa a cesnak.
Slovania sú často v historických prameňoch označovaní ako konzumenti polievok, kaší a kvasených jedál. Zvyčajne jedli placky z nekysnutého cesta a len na slávnostné príležitosti sa pripravovalo pečivo a chlieb z kysnutého cesta. Pôvodným koláčom bol napríklad chlieb potretý zvrchu medom a posypaný makom. Okrem sladkého a kyslého mlieka sa pilo aj pivo, slávna medovina a alkoholické nápoje zo šťavy stromov. Príchod kočovných kmeňov obohatil trochu fádnu slovanskú kuchyňu o typickú maďarskú praženú cibuľu a dal tak základ takým populárnym jedlám, ako sú guláš a perkelt – ale tiež vyššie riziko rakoviny hrubého čreva.
Podobný ráz stravovania sa zachoval až do prelomu 19. a 20. storočia, keď ešte stále v kuchyni prevažovali varené jedlá z obilnín a strukovín.
Až dvadsiate storočie výrazne zmenilo náš životný štýl. Hromadné stravovanie čiastočne nahradilo domácu kuchyňu, uplatnili sa nové technológie v konzervovaní i úprave potravín a svet sa zblížil vo všetkých smeroch. Aj slovenský jedálniček zasiahli trendy v rozvinutých krajinách – v pozitívnom aj negatívnom význame.
„Naša strava je síce bohatá, ale mala by byť kvalitnejšia,“ hovorí RNDr. Emil Ginter, člen Združenia Zdravá výživa. „Muži kedysi umierali kvôli vojnám a teraz zomierajú prevažne na srdcovo-cievne ochorenia.“
Rovnako, ako v ostatných odvetviach, aj v stravovaní očakáva svet globalizácia. Budú sa vraj stierať rozdiely medzi národnými kuchyňami, ľudové jedlá sa paradoxne stanú luxusnými a budú patriť do vybraných reštaurácií. Stravovanie väčšiny obyvateľov bude založené na takzvanej fastfood strave, pričom sa predpokladá široký sortiment polotovarov a predpripravenej stravy.
(uj)
