Správny spôsob
Nesprávny spôsob
Práve v tomto období, keď sa predlžujú dni a rastliny sa začínajú prebúdzať z vegetačného pokoja, by sme mali izbové kvety presadiť. V rovnomerne teplom byte to môže byť na prelome februára a marca. Mladé, rýchlo rastúce rastliny presádzame každý rok do črepníka väčšieho o 1–2 centimetre. Vo veľmi veľkých nádobách sa nemusia dobre uchytiť, ba môžu aj vyhynúť (viď kresby). Staršie stačí presadiť každé 2–3 roky a pri mohutnejších kvetinách použijeme aj kvetináč s priemerom širším aj o 5–10 centimetrov. V žiadnom prípade nedopusťme, aby sa korene vytláčali na povrch, vychádzali zospodu či až rozpučili črepník. Nepresádzame len nové rastliny v pôvodnom obale.
Pri presádzaní poklopaním uvoľníme pôvodnú zeminu od stien nádoby a celý obsah vyklopíme, dbáme na to, aby sa nám nezlomila rastlina. Najlepšie drevenou paličkou očistíme koreňový systém, prípadne vtedy oddelíme trsy, porozsádzame hľuzy alebo podzemky. Ak by vznikli rany, zasypeme ich hliníkovým práškom, dreveným uhlím, postačí aj popol z cigariet. Do novej nádoby dáme naspodok sieťku, väčší kamienok, ktorými prekryjeme drenážny otvor, na to položíme drenážnu vrstvu štrku, novú zmes, na ktorú položíme rastlinu a obsypeme ju zvyškom zmesi. Po zatlačení zeme a zafixovaní rastliny ju zalejeme. Orchidey a epifytické rastliny vyžadujú vzdušnejší substrát, do stredu nádoby im vložíme plastovú mriežkovanú vložku, rastlinu postavíme na ňu a potom ju obsypeme zeminou. Zemina by pri presádzaní nemala byť suchá. Vo vykurovanom byte môžeme presádzať rastliny v prípade potreby. Hnojíme po jednom až dvoch mesiacoch.
Nádoby na presádzanie môžu byť keramické, neglazované či glazované z vonkajšej strany, vhodné sú aj plastové, musia mať minimálne jeden drenážny otvor, väčšie aj viac. Najmenej vyhovujú sklené, v nich substrát po čase môže začať hniť. Rastliny v skle pôsobia efektne, ale na dno musíme dať hrubšiu vrstvu riečneho štrku alebo drobného koksu. Drevené škopky sú vhodnou nádobou na vysadenie najmä väčších rastlín, ktoré na jar vynášame na balkón či dvor, životnosť týchto nádob, ako aj hrantíkov je však kratšia. Problematické je aj vysádzanie do kovových nádob, tiež musia mať zabezpečený odtok a vtedy by mali byť dvojité. V lete na balkóne sa intenzívnejšie prehrievajú.
Dôležitejší ako materiál je však rozmer a tvar. Napríklad palmy potrebujú vyššiu nádobu, pre nároky koreňov. Ak sadíme do jedného črepníka viac druhov, musíme prihliadať nielen na estetické komponovanie skupiny rastlín, ale najmä na podobné nároky susedov na svetlo, pôdnu kvalitu a zálievku.
Najlepšie je na presádzanie kúpiť rašelinu v špecializovanom kvetinárstve či záhradníctve. Substráty predávajú špeciálne namiešané pre každý druh. Je dôležité, aby pre kvitnúce rastliny mali určité zloženie, ktoré by inak rastlinám s dominantnými listami mohlo zapríčiniť napríklad stratu vzoru či farebného odtieňa listov a podobne. Okrem toho niektoré kvety potrebujú kyslejšiu, iné zásaditejšiu zeminu.
Všeobecne by mal substrát pozostávať z dvoch dielov listovky, jedného dielu prezretého hnoja a dielu rašeliny, do čoho pridáme pol dielu riečneho piesku a viaczložkové hnojivo pre kvetiny. Ak máme záhradu, v sezóne si môžeme pripraviť mačinovku (mačinu skompostovanú s maštaľným hnojom a vápnom), kompostovú zeminu (skompostované zvyšky rastlín, organický odpad, ornica, hnoj a vápno) ako ťažšie prvky substrátu a listovku (je ľahká, prijíma vodu, nie je však dostatočne výživná, najlepšia vzniká v lese tlením bukového lístia), ihličnatku (ľahká, kyslá hmota po odhrabaní nestletého ihličia ju nájdeme ako kyprú vrstvu pod borovicami a smrekmi). Ihličnatka sa používa pre niektoré rastliny namiesto ťažko dostupnej vresovky. K týmto ťažším a ľahším zložkám doplníme rašelinu a podiel piesku a máme univerzálny substrát. Okrem týchto zložiek na odľahčenie pridávame drvený polystyrén, na lepšie viazanie vody, drvenú premytú antuku, drevené uhlie, rašelinník, korene papradí, ale aj práchnivinu z dutín stromov. Svojpomocne pripravená zemina by nemala byť napadnutá chorobami a škodcami. (ľš)
