Kôra je hnedosivá, neskôr tmavne a v šupinách sa odlupuje. Dobrým poznávacím znakom je, že na konároch sa vytvárajú korkové lišty, vzpriamené alebo previsnuté.
Listy má hrab veľmi premenlivé, čepeľ je elipsovitá, na báze nesúmerná, okraje listov sú niekedy až dvojito pílkovaté, na líci lesklo tmavozelené, na rube v pazuchách žíl chlpaté.
Kvety sa vytvárajú skôr ako listy. Obyčajne sú obojpohlavné, i keď sa vyskytujú aj jednopohlavné. Sú drobné, jednotlivý kvietok je len 3–5 mm dlhý, ale nahromadené v hustých zväzkoch pripomínajú strapaté kytičky. Okvetné lístky sú biele, brvité, tyčinky majé dlhé nitky a blizny sú belavé. Celý kvitnúci útvar na konci konárika pôsobí veľmi esteticky. Bresty kvitnú už v marci a stojí za to všimnúť si ich.
Plody sú krátkostopkaté, blanitokrídlaté ploské nažky, najprv zelené, dozrievaním hnednú. Ako kvety, aj semená sú v zväzkoch a pôsobia esteticky.
Brest hrabolistý je rozšírený po celej Európe, okrem Škandinávie, ďalej v severnej Afrike, Malej Ázii a na Kaukaze. V podstate je to teplomilná hlboko zakoreňujúca drevina, obývajúca nízke polohy, lužné lesy s bohatým zastúpením dubov, nížiny veľkých riek, okraje lesov. Neprekážajú jej občasné záplavy, znáša aj polotieň.
O tom, že je to domáca rastlina, spätá s krajom a obyvateľmi, a že aj jej meno je staré a domáce, svedčia názvy obcí, miest i ľudí, odvodené od slova brest. Len v bratislavskom telefónnom zozname je vyše dvadsať takých mien.
ANASTÁZIA GINTEROVÁ
