Angličanka Barbara Simsová tvrdí, že neľutuje hormonálnu liečbu napriek tomu, že ju postihla rakovina prsníka. Návaly horúčav a iné nepríjemné stavy spojené s menopauzou sa totiž nedali vydržať. FOTO - ARCHÍV
Po štyridsaťpäťke stojí pred každou ženou ťažká voľba: brať hormóny či nie? Len 40 percent šťastných žien totiž touto etapou prechádza bez problémov.
Angličanka Barbara Simsová priznáva, že je jednou zo žien, ktoré rakovina prsníka postihla v dôsledku hormonálnej liečby. Napriek tomu tvrdí: „Neľutujem, že som ju absolvovala, aj keď som ochorela na rakovinu. Môj život sa totiž vďaka terapii úplne zmenil, samozrejme, k lepšiemu."
V rozhovore pre BBC povedala, že menopauza sa u nej začala veľmi skoro, keď mala 42 rokov. „Veľké potenie, návaly horúčavy a iné nepríjemné stavy ma takmer vyradili z normálneho života. Najradšej by som bola ležala stále v bazéne. Hormonálna liečba mi pomohla stať sa novým človekom, novou ženou, bolo to úžasné."
Mária Daňková z Bratislavy dostala rakovinu prsníka pred tromi rokmi, keď mala 66 rokov. „Hormonálnu liečbu som brala veľmi dlho, najprv to boli rôzne injekcie, potom tabletky a po revolúcii aj náplaste. Netušila som a ani som nikde nečítala, že by mohli mať vedľajšie účinky, bola som rada, že som sa zbavila nepríjemných návalov horúčavy. Onkológ, ktorý mi vyoperoval nádor, mi tiež jednoznačne nepotvrdil, že by hormonálna liečba spôsobila rakovinu, ale hneval sa, že som bola na mamografe prvý raz, až keď som mala 65 rokov. Viem, že je to aj moja chyba, ale ani jeden z gynekológov, u ktorých som sa liečila, mi za celé roky nikdy nenavrhol vyšetrenie prsníkov hmatom, ultrazvukom či na mamografe. Až dcéra, ktorá ma vyhnala do prsníkovej ambulancie, mi vlastne zachránila život. Riešiť dilemu ženy v prechode je vždy lepšie, ak máte k dispozícii viac informácií a lekára, ktorý sa s vami rozpráva. Žiaľ, ja som na takých nenatrafila."
Autor: uj
