Príčinou napätia medzi pacientmi a lekármi je aj to, že spolu takmer nekomunikujú. Keby nezlyhávala aspoň komunikácia, mohli by si lekár a pacient medzi sebou veľa vecí vyriešiť. ILUSTRAČNÉ FOTO - ARCHÍV SME
Medzi lekármi a pacientmi je v poslednom čase citeľné napätie. Stačí prísť na niekoľko dní do nemocnice alebo na trocha zložitejšie vyšetrenie a spoznáte na vlastnej koži plusy a mínusy slovenského zdravotníctva. Na oddeleniach aj špičkovej nemocnice chýbajú lieky, cétečko nefunguje, chirurgovia nadávajú na tupé nástroje. Vojdete na sonograf a lekár si hundre popod nos, že na 20-ročnom prístroji uvidí začínajúci sa rakovinový proces len jasnovidec. Ak vám pred operačným zákrokom ešte neúčinkuje omamovacia injekcia, začujete ako sa sálová sestra rozčuľuje, že autokláv na sterilizáciu znova nefunguje. Potom vás odvezú na izbu, kde je taká zima, že vám musia z domu priniesť paplón a ohrievač. A ako bonus navyše - lekári sú podráždení, unavení, nevrlí, nekomunikatívni a nerozumiete im.
Ako sa zachovať?
Ako si v takejto atmosfére môže pacient vymáhať svoje práva? Rada - sťažujte sa, dožadujte sa svojich práv je tak trocha dvojsečná, môže sa nakoniec obrátiť proti vám. Nikdy totiž neviete, aká reakcia bude nasledovať.
Pacienti majú aj takých príbehov dostatok. Pasívne správanie pacientov však na druhej strane prispieva k tomu, že zdravotníci nemajú vôbec dôvod či potrebu svoj prístup meniť. "Mizéria v zdravotníctve ešte nikoho neospravedĺňuje, aby sa správal k pacientovi arogantne, dával mu najavo, že zdržuje," hovorí psychologička Mária Hanúsková.
Lekár, ktorý vám na chodbe povie, že umriete do roka, to zopakuje znova. Lekárka, ktorá vám namiesto vysvetlenia diagnózy rozpráva, aké má limity na lieky, vám vôbec nepomôže. Lekár, ktorý vás vystavil ponižujúcej situácii, sa možno nikdy nezamyslí, že vám to vprekážalo.
Otrasné skúsenosti nie sú výnimkou
Výpovede a skúsenosti pacientov v dnešnej prílohe sú autentické, odpozorované a odpočuté za posledné dva týždne medzi pacientmi v niekoľkých slovenských nemocniciach. Sú miestami až otrasné, určite ich nemožno celkom zovšeobecniť na celé slovenské zdravotníctvo. Žiaľ, nie sú vôbec žiadnou výnimkou.
Príčinou napätia medzi pacientmi a lekármi je aj to, že spolu takmer nekomunikujú. Vina je však na oboch stranách. Na ktorej väčšia?
"To asi nikto objektívne nezmeria. Je to podobná otázka, ako čo bolo prvé, vajce či sliepka," myslí si psychologička Mária Hanúsková.
Keby však nezlyhávala aspoň komunikácia, mohli by si lekár a pacient medzi sebou veľa vecí vyriešiť. Prinášame vám stručný návod, ako si presadzovať svoje práva v niektorých najtypickejších situáciách v ordináciách či nemocniciach.
Môj najčerstvejší zážitok zo zdravotníctva
Oľga, 40-ročná, Bratislava:
"S mojou mamou je strašne zle a ja dnes isto viem, že už piaty mesiac umiera na neschopnosť slovenského zdravotníctva. Asi tri mesiace nás držali v tom, že je to rakovina. Zrazu zistili, že nádor nie je zhubný a bolesti sú z chrbtice, lebo tumor poškodil dva stavce a ona postupne ochrnuje. Dnes má 40 kíl. Morfium, ktoré berie proti bolestiam, jej spôsobuje vracanie a už ju nemôžu ani operovať. Obávam sa, že nám pred očami umrie na vysilenie, hlad, predávkovanie morfiom. Tuším, že chcem, aby umrela len preto, aby sa netrápila. Celý život budem vedieť, že umrela zbytočne. Nenávidím za to celý svet, ale najviac sa hanbím, že pracujem v štátnych službách. Dopriala by som to celej vláde."
Zuzana, 25-ročná, Prešov:
"Ani neviem, či sa smiať alebo plakať. Práve mi v bratislavskej Detskej fakultnej nemocnici oznámili, že moje dvojmesačné bábätko má naozaj dve obličky. Pred mesiacom mi totiž lekár v Prešove doslova povedal, že moje dieťa nemá obličku. Potom dodal, že možno ju má, ale oni ju nevedia nájsť. Lekári mi povedali, aby som prišla, až bude mať rok. Bola som v takom šoku, že manžel vybavil príjem do bratislavskej nemocnice, kde lekári zistili, že má obe obličky, len jedna bola trocha posunutá. Je toto možné? Čo na to poviete?"
Mária, 28-ročná, Slažany:
"Vaše dieťa je mŕtve. Musíte ísť okamžite na cisársky rez, nech vám to rýchlo vyberú. Toto mi povedal ženský lekár v Zlatých Moravciach, keď som bola v ôsmom mesiaci tehotenstva. Bola som v šoku. Na dieťa som roky čakala, skúšali sme aj umelé oplodnenie a teraz takýto verdikt. Lekár v Bratislave, kam som okamžite dorazila sanitkou, ma ubezpečil, že dieťa žije, len srdiečko sa ozývalo nepravidelne. Po pôrode mi odporučil, aby ho sledovali detskí kardiológovia, ale zatiaľ je celkom v poriadku. Lekári v Bratislave mi aj poradili, aby som podala žalobu na svojho lekára, ale právnik nám povedal, že by to aj tak bolo zbytočné."
Barbora, 38-ročná, Bratislava:
"Prípad mojej dobrej známej ma doslova vydesil. Najmä preto, že je lekárka a pred týždňom takmer umrela v jednej bratislavskej nemocnici na pokrútenie čriev. Niekoľko dní tu ležala v takých bolestiach, čakajúc na diagnózu, až to nevydržala a zavolala svojho známeho lekára z inej nemocnice. Ten si priložil ucho k jej bruchu a povedal, že tu rozhodujú skutočne už len hodiny. Zachránila ju urgentná operácia." (uj)
