Z výskumov vyplýva, že precitlivenosťou na počasie u nás trpí 30 až 70 percent ľudí.
FOTO SME - PAVOL MAJER
Počasie sa zase zbláznilo. V pondelok sneží, v stredu prší, v piatok je poľadovica. A my sa ideme od bolesti tiež zblázniť. Meteosenzitivitou alebo citlivosťou na počasie trpí v tomto storočí už takmer každý druhý človek. Niektorí odborníci dokonca odhadujú, že polovica Stredoeurópanov trpí nejakou formou citlivosti alebo reakcie na počasie. A to sú už desiatky miliónov ľudí. Je to naozaj tak?
Tradiční lekári sú v tejto otázke dosť rezervovaní, citlivosť na počasie neberú až tak vážne. Lekári, ktorí sa touto problematikou roky zaoberajú, vedia, že nejde o výmysel.
"Citlivosť na zmeny počasia nie je síce choroba, nie je to však ani sugescia, výmysel nespokojného pacienta," tvrdí viedenský biometeorológ Alois Machalek. Zmena počasia zintenzívňuje už existujúce zdravotné ťažkosti ľudí.
Mnohým sa ozývajú staré jazvy a zranenia, iní sú podráždení, ďalší sa nevedia sústrediť.
"Z výskumov vyplýva, že precitlivenosťou na počasie u nás trpí 30 až 70 percent ľudí. Zo starších, chronicky i akútne chorých je to až 75 percent," hovorí RNDr. Zlata Čabajová, CSc., ktorá už 30 rokov sleduje vplyv počasia na ľudský organizmus a svoje odborné rady dáva médiám. Výskumy dokázali, že jestvuje súvislosť medzi zhoršením zdravotného stavu a zmenami počasia.
Ľudia ako bioindikátory
Podľa doktorky Čabajovej mnohí ľudia sú akoby živé bioindikátory. A nielen ľudia, aj zvieratá cítia blížiace sa atmosférické zmeny a reagujú na ne zmenou správania. Ak má prísť búrka, sú nepokojné a schovajú sa. Ľudia reagujú na počasie podobne. Dôležité je, aké sú ich prispôsobovacie mechanizmy. Zdravý otužilý človek vôbec nemusí pociťovať atmosférické zmeny. Ohrození sú najmä chronickí pacienti, ľudia oslabení po chorobe, priveľmi pracovne vyťažení, žijúci pod psychickým tlakom.
Čo si vybrať z biopočasia?
Ako máme vnímať tzv. biopočasie, teda označovanie informácií o záťaži a stupni ohrozenia zdravia, ktoré avizujú televízne rosničky?
"Ľudia by tieto označenia mali brať s rezervou a nemali by byť od nich závislí. Vzhľadom na zložité geografické podmienky na Slovensku, nemôžu byť predpovede presné ani jednoznačné. Stáva sa, že na severe prší a na juhu sa ľudia vyhrievajú na slniečku. Záťažové stupne sú teda len určitou orientačnou informáciou, varovaním pre chorých, aby neprepínali svoje sily a rátali s vplyvom počasia," tvrdí dr. Čabajová.
V praxi to znamená, že pri určitých rizikových stupňoch lekári odporúčajú napríklad dostatok spánku, nepreťažovať organizmus, upraviť si stravu, vyhýbať sa stresu, nezabudnúť na predpísané lieky a podobne. Upozornenie platí aj pre vodičov na cestách, pretože výskumy potvrdili, že spomalené reakcie a poruchy koncentrácie súvisia s citlivosťou na počasie.
Najväčšou záťažou pre organizmus je zvyčajne náhla zmena počasia, prudká zmena teploty, najmä ak je to viac než 10 °C. Tlaková výš je väčšinou charakteristická pre priaznivé počasie a ľudia na ňu nezvyknú reagovať citlivo. (uj, dm)
Zdravie v pranostike:
- Keď bolia staré rany, príde mrcha čas.
- Pred dažďom deti hučia ako včely.
- Keď otlaky na nohách pália, bude pršať.
- Keď reuma láme, bude pršať.
Reakcie na počasie
Vnímavosť: Ide najmä o zmenu nálady, nesprevádzajú ju pocity bolesti ani výrazné chorobné stavy. Je to geneticky daný ochranný reflex, akýsi systém včasného varovania, aby sme sa mohli prispôsobiť zmene počasia.
Citlivosť: Prejavuje sa v podobe nevoľnosti, bolesti hlavy, ospalosti, problémov s krvným tlakom.
Precitlivenosť: Trpia ňou najmä ľudia chorí na anginu pectoris, chronický zápal priedušiek, cukrovku, epilepsiu. Prejavuje sa žalúdočnými a črevnými problémami, podráždenosťou, ťažkosťami s koncentráciou a spomalením reakcií.
