FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
Oči boli pre ľudí odjakživa najdôležitejším zmyslovým orgánom. Vnímame nimi až 80 percent informácií z okolitého sveta. Schopnosť vidieť znamená okrem základnej schopnosti prijímať svetlo aj možnosť zisťovať tvar, veľkosť, vzdialenosť i pohyb predmetov, vnímať priestor a farby. Pre oko je adekvátnym podnetom rozsah elektromagnetických vĺn v rozmedzí asi 350 – 780 nm. Svetelné lúče, ktoré dopadajú na oko, sa podľa zákonov fyziky optickým systémom oka (rohovkou a šošovkou) sústreďujú do ohniska (15,3 mm pred centrálnou jamkou žltej škvrny sietnice). Na svetlocitlivej vrstve sietnice (zmyslový epitel) sa potom vytvára ostrý a jasný obraz, ale zmenšený, zrkadlový a obrátený dolu hlavou.
Predzvesťou sú drúzy na sietnici
Vekom podmienená makulárna degenerácia je závažné očné ochorenie, ktoré postihuje takmer štvrtinu ľudí nad 60 rokov na celom svete. Podľa prieskumov vo Veľkej Británii a Walese je touto očnou chorobou postihnutých až 48 percent ľudí vo veku nad 65 rokov. Ľudia postihnutí makulárnou degeneráciou strácajú centrálnu ostrosť zraku. V strede ich zorného poľa sa objavuje rozmazaný obraz, ktorý sa časom môže zväčšovať. Rovné čiary sa môžu javiť ako vlnité, postihnutý nerozoznáva detaily (napr. tváre), náročným sa stáva posudzovanie vzdialenosti a výšky, ako aj rozoznávanie odtieňov jednej farby. Makulárna degenerácia vzniká ako následok poškodenia centra sietnice makuly (žltej škvrny), ktorá je zodpovedná za ostré priame videnie nevyhnutné pre funkcie ako čítanie alebo riadenie auta.
U piatich až desiatich percent postihnutých dochádza k podstatnému zhoršeniu videnia a ťažkostiam pri čítaní. Závažným prejavom tohto ochorenia je to, že väčšinou postihuje obidve oči.
„Degeneratívne zmeny v cievach oka, vyživujúcich oblasť žltej škvrny, ktorá je miestom najostrejšieho videnia, vznikajú v súvislosti s rozličnými ochoreniami, ktoré postihujú väčšinu staršej populácie,“ hovorí MUDr. Marián Potocký, CSc., z oddelenia očnej kliniky Nemocnice sv. Cyrila a Metoda v Bratislave. „Proces je chronický, postupne sa zhoršuje a nie je možné úplne ho zastaviť. Šanca spomaliť priebeh choroby je v pravidelnom užívaní vitamínov, najmä A, E a C a dopĺňaní potrebných minerálov. Každý človek po prekročení štyridsiatky by si mal okrem ostrosti zraku nechať vyšetriť aj očné pozadie. Ak lekár na jeho sietnici objaví belavé ložiská – takzvané drúzy, je to predzvesť makulárnej degenerácie.“
Pomôže iba včasná liečba
Existujú dve formy makulárnej degenerácie. Až 90 percent prípadov má suchú podobu. Je charakterizovaná stenčovaním žltej škvrny, vyvíja sa pomaly a zvyčajne spôsobuje iba miernu stratu zraku. Hlavným príznakom je často iba zahmlenie zraku pri čítaní. Spôsob liečenia suchej formy neexistuje. Môže prejsť do takzvanej vlhkej formy, ktorá predstavuje síce len 20 percent ochorení, ale zároveň 90 percent ťažkých strát zraku. Táto forma postupuje rýchlejšie, zrak sa náhle zhoršuje. Väčšina postihnutých stratí zrak do dvoch rokov od vypuknutia choroby. Ak je postihnuté jedno oko, druhé býva zvyčajne postihnuté do troch až piatich rokov. Vlhká forma sa nedá úplne vyliečiť, ale včasná liečba zabráni ďalšiemu zhoršovaniu zraku a jeho strate.
Celosvetovo sú uznávané dve možnosti liečby pacientov s vlhkou formou choroby. Jednou z nich je laserová fotokoagulácia, pri ktorej môže dôjsť k poškodeniu sietnice v mieste žltej škvrny. Druhým spôsobom je fotodynamická terapia, ktorá je bezpečná, selektívna a jedinečná svojho druhu,. Pri tejto liečbe sa do žily (injekčne na predlaktí) aplikuje fotosenzitívne farbivo, ktoré sa aktivuje špeciálnym laserom. Zákrok je minimálne invazívny a nevyžaduje si hospitalizáciu. Celkový čas, ktorý pacient strávi v ambulancii, je asi sto minút. Na Slovensku bude liečba dostupná do konca roku 2001.
EVA ANDREJČÁKOVÁ
