RATISLAVA 7. marca (SITA) - Pri kalkuláciách výdavkov pacientov na lieky a potrebnú zdravotnú starostlivosť počítajú kompetentní prevažne s jedným ochorením u jedného občana, uvádzajú pacienti. "Nezohľadňuje sa polymorbidita, teda viacero druhov závažných ochorení u jedného pacienta," skonštatovala na piatkovej tlačovej besede Eva Pavlíková, spoluautorka štúdie o ekonomických a sociálnych dôsledkoch zvyšovania nákladov na chronických pacientov. Podľa štúdie iba tretina z 307 respondentov, chronicky chorých pacientov s kardiovaskulárnym ochorením, uviedlo, že majú iba jednu diagnózu. Ostatní mali dve a viac. Asociácia na ochranu práv pacientov preto odmieta vyčísľovanie dopadov reforiem na pacienta na základe priemerných údajov celej populácie.
Sociálne príjmy, teda dôchodky, tvorili až 95,3 % z príjmov pacientov s chronickými srdcovocievnymi ochoreniami. Priemerná výška dôchodku pritom dosahovala 5 986 Sk. Tretine z respondentov príjmy stačia iba na najlacnejšiu stravu a skromné oblečenie. Viac než pätina, 23,7 %, žije pod hranicou chudoby. Iba jedno percento opýtaných sa vyjadrilo, že príjmy pohodlne vykryjú všetky výdavky a nemusia sa obmedzovať. Ostatní opýtaní s príjmami ako-tak vychádzajú, ale musia žiť skromne.
Náklady na zdravotnú starostlivosť pritom sú treťou najvyššou položkou životných nákladov, na prvom mieste je zabezpečenie bývania, na druhom stravovanie. Chronický kardiak v priemere minie na zdravotnú starostlivosť 1 014 Sk, na zabezpečenie diétneho stravovania je to o 200 Sk viac. "Z toho vyplýva, že bez diétneho stravovania ročne chronicky chorý minie v priemere 12 168 Sk, čo sú takmer jeho dva mesačné príjmy," skonštatovala Pavlíková.
Najväčšiu časť výdavkov na zdravotnú starostlivosť predstavovali doplatky za lieky na lekársky predpis. V priemere je to za mesiac 351 Sk na osobu. Tretina respondentov však musí doplácať na životne dôležité lieky podstatne viac, 26,1 % opýtaných platí dvojnásobok priemeru a 10 % respondentov vydá mesačne na doplatkoch približne 1 000 Sk.
