FOTO - ARCHÍV SME
jeho agresívnej formy.
Tento fakt však ešte nedokazuje, že samo ochorenie spôsobujú antibiotiká. Navyše treba preskúmať aj iné faktory, zdôrazňuje odborný časopis Journal of the American Medical Association, ktorý informoval o objave.
Vedci sa domnievajú, že prípadnými príčinami môžu byť vplyvy antibiotík na mikroorganizmy nachádzajúce sa v črevnom systéme, na spracovanie ženského hormónu estrogén, ako aj ich vlastnosti, ovplyvňujúce fungovanie imúnneho systému a brzdiace zápalovité procesy v organizme.
Tím spolupracovníkov doktorky Christine Velicierovej preskúmal v rokoch 1993-2001 zdravotné karty celkovo 2266 pacientok s diagnózou agresívneho typu rakovinového bujnenia v prsníku a porovnal ich s náhodne vybranými zdravotníckymi podkladmi žien, ktoré na nádorové ochorenie netrpia. Vedci dospeli k prekvapujúcemu záveru: Čím častejšie alebo dlhšie konzumovala pacientka antibiotiká, tým sa zvýšila pravdepodobnosť, že neskôr ochorela na rakovinu prsníka. Z tých žien, ktoré užili najviac antibiotík, bol počet tých, ktoré ochoreli na rakovinu, dvaapolkrát vyšší ako u "neužívateliek". Aj miera úmrtnosti bola v tejto kategórii pri zohľadnení všetkých ďalších faktorov podstatne vyššia.
Journal of the American Medical Association označuje objav za osobitne znepokojujúci vo svetle faktu, že sa antibiotiká v súčasnosti objektívne využívajú pri rozsiahlom spektre ochorení, avšak ich používanie je veľmi rozšírené aj vďaka častému neodôvodnenému nasadeniu pacientmi. Zároveň však pripomína, že predbežne nie je zodpovedaná kľúčová otázka, či rakovinu spôsobujú samy lieky alebo zdravotný stav, ktorý vyžaduje ich nasadenie, napríklad silne oslabená imunitná sústava.
(tasr)
