Jaseňovec je strom malého vzrastu, zriedka dorastá do výšky 15 metrov, skoro nad zemou sa rozvetvuje, takže niektoré exempláre pripomínajú veľké kríky. Stretnúť sa s ním môžeme iba v mestách a parkoch, pretože domovom je v juhovýchodnej Ázii, severnej Číne, Kórei a Japonsku. Do Európy bol dovezený v roku 1763 a nazvaný podľa botanika Koelreutera, ktorý sa začal zaoberať rozmnožovaním cievnatých rastlín a založil moderné pestovanie rastlín.
Jaseňovec má perovito zložené až 35 cm dlhé listy s lístkami končistými, ozdobne zárezovými. (Aby sme si rozumeli, lístky sú bočné časti perovite zloženého listu.) Kvitne v júni až auguste obojpohlavnými súmernými drobnými kvietkami zlatožltej farby. Kvety vyrastajú vo vzpriamenej alebo previslej metline, celé kvetenstvo je štvrť až pol metra dlhé a pri dobrom osvetlení sa zdá, že samo svieti. Vidieť jaseňovec v plnom kvete je silný zážitok, tento čas je však krátky, pretože jednotlivé drobné kvietky sa postupne otvárajú a zase postupne odkvitajú, takže po väčší čas kvitnutia je metlina len čiastočne rozkvitnutá.
Kvety sú obojpohlavné a po opelení sa z nich vyvinie neobvyklý plod, nafúknutá tobolka v bočnom priereze vyzerajúca ako vajce. Má tri papierové chlopne a obsahuje tri semená, ktoré dozrievajú v septembri až októbri. Zelené tobolky dozrievaním hnednú a aj po opade lístia pôsobia dekoratívne, navyše v jesenných vetroch o seba šuchocú a upozorňujú na seba.
Je to svetlomilná drevina, citlivá na nízke teploty.
ANASTÁZIA GINTEROVÁ
