FOTO SME – ĽUBOMÍR ŠIMNA
Je známe, že chov zvierat a vtákov v domácich podmienkach dáva voľnému času hlbší a ušľachtilejší obsah, ale na druhej strane musíme počítať s tým, že to nie je chvíľková záležitosť a navyše musíme počítať s povinnosťami, ktoré sa budú v pravidelných intervaloch opakovať. Iný prístup k chovateľstvu a rozdielne očakávania budú mať ľudia v aktívnom, vitálnom veku, iný dôchodcovia a určite iný samostatne žijúci ľudia.
Skôr, ako získame živočícha, sa musíme zoznámiť s jeho nárokmi a nespoliehať sa na to, že to nejako zvládneme. Platí to nielen o chove exotických zvierat, ale aj pri osvojení si psa alebo akvarijných rybičiek. Pri záverečnom rozhodovaní sa, aké zviera si obstaráme, musíme jeho nároky konfrontovať s našimi možnosťami, ktoré by sme nemali preceňovať.
Čoho sa musíme vystríhať
Napríklad nemôžeme chovať jaštericu, keď často chodíme na služobné cesty, keď si ráno radi pospíme, nebudeme sa starať o psa, s ktorým treba každé ráno chodiť von. Tiež sa nebudeme rozhodovať pre aktívne plemeno, keď sme z domu vzdialení denne desať a viac hodín alebo sami nie sme športovci. Keď máme zamestnanie v hlučnom prostredí, večer nám hlava duní a tešíme sa na domáci pokoj a ticho, nezaobstaráme si papagája alebo iného hlučného exota.
Ten, kto sa budí v noci na každé šuchnutie a má plytký spánok, by nemal chovať zvieratá, ktoré začnú byť aktívne príchodom tmy a podobne. Musíme byť sebakritickí a uvedomiť si, že nároky chovaného zvieraťa by mali korešpondovať aj s vekom chovateľa. Starenka by určite nemala chovať pytóna alebo bojové plemeno psa, ale radšej andulku. Mladík naopak môže uprednostniť chov psa, ktorý ho môže sprevádzať na vychádzkach, pred pohodlnou, lenivou ušľachtilou mačkou alebo pred škrečkom.
Z týchto postrehov vyplýva, že by sme nemali chovať druh, ktorý sa nám páči, ku ktorému inklinujeme, ale taký, ktorému dokážeme vytvoriť v našom byte primerané životné podmienky a ktorého biologický rytmus nás nebude obmedzovať v našich pracovných a osobných aktivitách. Na druhej strane ani zviera v našej opatere nesmie chradnúť, pretože život s nami by sa mu stal utrpením. To by narušilo harmonické a vzájomne obohacujúce spolužitie.
Vhodný výber je možný
Napokon aj v tom najmenšom byte môžeme vymedziť kútik pre nejakého živočícha. Sú aj také zvieratá, ktoré nevyžadujú pravidelne našu prítomnosť a kŕmenie, ale aby sa cítili u nás dobre. Postačí im vytvoriť kópiu prostredia, ktoré nachádzajú vo voľnej prírode, a umožniť im realizovať sa v prirodzených zvykoch a pudoch. Chovateľským základom je, aby o tom, čo je podstatné pre chovaný druh, nerozhodoval človek, ale konkrétne biologické predpoklady zvieraťa.
Dôležité je oboznámiť sa s priemernou dĺžkou života chovaného, aby sme boli pripravení na ich „dlhovekosť“ alebo naopak, aby sme si nerobili výčitky, tragédiu z toho, keď nám malý hlodavec uhynie za dva roky, alebo exot za štyri.
(mm)
