Tento pôvodne horský majestátny strom rozšírený v Alpách a Tatrách sa vďaka výsadbe rozšíril na celé naše územie, kde zdomácnel. Je to náš jediný opadavý ihličnan. Na jeseň zlatožiarivé ihličie zdobí parky aj horské panorámy, v hojnejšom zastúpení vytvárajú čarovné farebné obrazy. Na jar poteší zimou zmorený zrak jeho sviežozelený nový šat.
Smrekovec dorastá do výšky 40 metrov, má štíhlu kužeľovitú korunu s pravidelnými, husto rozloženými konármi. Staršie konáre prevísajú, na koncoch sa opäť dvíhajú. Mladá kôra je hladká, sivohnedá až zelenohnedá, neskôr až červenohnedá, do hĺbky rozbrázdená. Výhonky sú okrové ako slama.
Ihlice sú mäkké, dlhé 2–3 centimetre, rastú vo zväzkoch po 20 až 40. Samičie šišky sú najprv karmínovočervené, v čase dozrievania tmavohnedé, veľké 3x2 centimetre, kužeľovito-vajcovitého tvaru. Na konárikoch rastú vo veľkom počte a na strome zostávajú aj niekoľko rokov. Semenné šupiny sú okrúhle, voľne sa prekrývajúce, mierne zvlnené alebo vyhnuté s jemnou čiarkovitou kresbou.
Smrekovec kvitne v marci až apríli. Vyžaduje vlhké a hlboké pôdy a voľný pohyb vzduchu. Aj preto sa mu nedarí v mestách, pretože mu neprospieva koncentrácia výfukových plynov a priemyselných exhalátov. (ľš)
