FOTO SME - ĽUBOMÍR ŠIMNA
Záhradkári sa usilujú pestovať na svojom pozemku aspoň zopár koreňov ruží, aby sa ich kvetmi mohli pokochať, prípadne si ich preniesť do bytu. Kto rozmýšľa o novej výsadbe alebo má záujem doplniť si rozárium o nové kultivary, má na to na sklonku jesene vhodný termín.
Na založenie ružového záhonu treba vybrať stanovište, ktoré v lete nie je vystavené priamemu slnečnému úpeku, ale nie je orientované ani do tieňa. Ideálne je, keď je slnečné s prechodným tieňom 3 – 4 hodiny medzi 11. až 15. hodinou v čase najintenzívnejšieho svitu.
Ruže potrebujú živiny
Ak je pôda pod výsadbou unavená, vyčerpaná od živín z predošlej produkcie, treba ju vopred prehnojiť zrelým kompostom alebo širokospektrálnym umelým hnojivom, ktorý hlboko zarýľujeme. Keď pôdu rigolujeme, čo je výhodnejšie pre budúcu výsadbu, môžeme na spodnú časť rigolu navrstviť 10– až 20-centimetrovú vrstvu hnoja. Po takejto úprave kyprením necháme pôdu na niekoľko dní uľahnúť.
Pri početnejších výsadbách z estetického hľadiska je lepšie vytvárať zoskupenia podľa odrodovej skladby. Týka sa to napríklad rastovej výšky aj druhov okvetenia, farebnosti a podobne. Nie je vhodné sadiť v tesnej blízkosti nízkorastúce plazivé ruže s vysokorastúcimi, miešať sorty drobnokveté s veľkokvetými, ťahavé s určenými na rez.
Vyberáme s jasným zámerom
Skôr, ako si obstaráme korene, by sme sa mali podľa atlasu alebo inej obrázkovej publikácie rozhodnúť, ktoré odrody by sme chceli pestovať. Treba počítať s tým, že kvety v propagačných materiáloch sú vždy žiarivejšie a neraz aj väčšie, ako v skutočnosti. Na druhej strane v bežnej ponuke je zvyčajne len 10 – 15 farebných variantov, preto je lepšie kontaktovať sa so špeciálnym záhradníctvom.
Kríky, ktoré si zaobstaráme na jeseň, majú zvyčajne len 2 – 3 výhonky a tie sú skrátené na 15 – 20 cm. Rezné rany majú zacelené, takže s korunkou už nemusíme nič robiť. Ak máme pri získavaní kríkov možnosť výberu, neberme do úvahy počet ponechaných výhonov. Vyberme si ker s bohatým koreňovým systémom, aby bola zabezpečená dostatočná budúca výživa. Jej nedostatkom by trpel budúci rast celého kríka.
Opatrnosť pri presádzaní
Pri presádzaní starších kríkov dôkladne prestrihneme korunku, čiže záhradnými nožnicami odstránime všetky slabé výhonky a ponecháme len tie najsilnejšie. Aj keby nám mali ostať len dve tretiny z pôvodnej. Koreňové vlásočnice podľa možnosti neskracujeme. Poranené a nalomené korene zrežeme a ponecháme len zdravé, na ktorých obnovíme rezné rany.
Potom koreňový systém namočíme až po ušľachtilú časť do blatovej kaše, prípadne ho obalíme rašelinou.
Pripravené kríky sadíme do jám, ktoré vykopeme podľa veľkosti koreňového balu. Úroveň zeme by mala byť asi 5 cm nad miestom, kde sa prekrýva podpník s ušľachtilou preštepenou časťou. Pôdu ku koreňom dobre pritlačíme a sadbu niekoľkokrát zalejeme. Pred očakávanými mrazmi nahrnieme pôdu ku kríkom do výšky 20–25 cm, čím zabránime ich vymrznutiu.
Mnohokveté a stálekvitnúce ruže vysádzame vo vzdialenosti 0,35–0,40 m od seba, veľkokveté 0,50–0,60 m, stromčekové až jeden meter a pri popínavých sortách volíme vzdialenosť aspoň 1,5 metra od seba. Musíme počítať s ich bujným rastom, vyväzovaním, zvyšovaním ich hmotnosti a tiež aj s množstvom odpadajúcich lupienkov, ktoré po odkvitnutí určitý čas nekrášlia okolie. (mm)
