Labradorský retriever v jednofarebnom „ošatení“.
laboratórnych myší pridaním určitej látky do potravy.
Podľa toho, či bola táto látka v potrave prítomná, alebo nie, bol aktivovaný alebo deaktivovaný umelo prenesený regulačný systém, od ktorého závisela farba zvieraťa. Regulačný systém si vedci „vypožičali“ od nebezpečnej baktérie E coli. Tvorí ho bielkovina lac-represor, ktorá sa viaže na sekvencie DNA označované lac-operátory. Systém preniesli vedci genetickou cestou do laboratórnych myší. Zvieratám okrem toho chýbal gén tyrozináza, ktorý hrá dôležitú úlohu pri tvorbe melanínu.
V ďalšom kroku vytvorili vedci umelú molekulu DNA z lac-operátorov, ktorú spojili s tyrozinázou. Túto molekulu tiež preniesli do myší. Systém lac-represorov zabránil aktivácii tyrozinázy, takže myši sa zmenili na albínov, to znamená, že im chýbala pigmentácia pokožky a srsti. Keď však myšiam do potravy pridali látku podobnú laktóze, lac-represor od umelej DNA odpadol, tyrozináza sa mohla aktivovať a srsť myší sa zafarbila do hneda.
Keď myši začali prijímať opäť normálnu potravu, lac-represor sa znovu naviazal na umelú DNA, tyrozináza sa deaktivovala a myši boli biele.
Podobný systém sa dá podľa ScienceNow aplikovať u tých druhov zvierat, ktorých genóm je dostatočne preskúmaný. (tasr)
