Jesenné kríky v záhradách i parkoch poskytujú prehliadku červenajúcich sa šípok. Osobitne vyniká v sadoch a záhradách ruža vráskavá šípkami širšími ako dlhšími. Aj krík tejto ruže ľahko poznať, najmä keď zhodí listy. Nedorastá viac ako dva metre, je husto zakonárený a prehusto „otŕnený“.
Listy má nepárno perovito zložené, na báze zaoblené s pílkovanými okrajmi. Z vrchnej strany sú tmavozelené, lesklé s výrazne vtlačenou žilnatinou, zo spodnej strany sivozelené, mastné, plstnaté a žilnatina vystupuje. Kvitne v júni až júli.
Kvety má v priemere 6 až 8 cm široké, kališné lístky sú kopijovité s dlhým hrotom, korunné lupienky purpurovo červené alebo biele, ale biele sorty sú v našich parkoch zriedkavejšie. Jednoduché kvety sú plné tyčiniek so žltými peľnicami, ktoré žiaria do priestoru. Šípky dorastajú až 3,5 cm do šírky. Sú lesklé, hladké, jabĺčkovité, so zvyškom kalicha na vrchu. Semená sú vajcovité nažky 5x3 mm veľké. Dozrievajú v októbri.
Ruža vráskavá má pôvodné rozšírenie na Ďalekom východe Ruska, tiahne sa juhom Kamčatky cez Sachalin na Kóreu, do severnej Číny a Japonska. Do Európy sa dostala až v polovici devätnásteho storočia. Odoláva mrazom a znáša aj mestské zamorené prostredie. To urýchlilo jej rozvoj ako parkového kra. U nás azda aj skutočnosť, že je veľmi otŕnená, prispieva menšej devastácii vandalmi. Na druhej strane tým bráni aj oberaniu šípok, ktoré sú veľké, mäsité a obsahujú viac vitamínu C ako naše domáce šípky ruže šípovej.
FOTO – ĽUBOMÍR ŠIMNA
Autor: ANASTÁZIA GINTEROVÁ
