Londýn 2. apríla (TASR) - Už niekoľko desaťročí odborníci analyzujú zážitky ľudí, ktorí majú za sebou tzv. skúsenosti blízke smrti. Niektorí pacienti, ktorí prežili autonehodu, napríklad tvrdia, že videli akoby tunel s jasným svetlom na konci, iní zase akoby opustili svoje telo a dívali sa zhora, ako leží na operačnom stole alebo na ceste.
Čo je podstatou týchto zážitkov, začali teraz skúmať aj vedci na univerzite v anglickom Southamptone. Ide o zatiaľ najrozsiahlejšiu štúdiu tohto fenoménu. Skúsenosti blízke smrti študujú na prípadoch ľudí, ktorých postihla zástava srdca. To je najbližší model podobný umieraniu. Keď totiž prestane biť srdce, človek prestáva dýchať a prestáva mu pracovať mozog. Skúsenosti blízke smrti uvádza desať až 20 percent pacientov so zástavou srdca.
"Všetci opisovali veľmi podobné zážitky. Cítili sa veľmi pokojne, radostne, niektorí videli tunel a jasné svetlo, ktoré ich priťahovalo. Iní zase zosnulých príbuzných, ktorí ich akoby prišli privítať. Niekedy tiež hovoria, že sa im pred očami v okamihu premietol celý život," vysvetľuje Dr. Sam Parnia, ktorý sa na výskume podieľal a pokračuje:
"Najzaujímavejšie sú ale tzv. pohľady na seba zvonka. Pacienti tvrdia, že sa oddelili od tela a pozorovali ho z akéhosi nadhľadu, podrobne opísali, čo s nimi v nemocnici robili pri zástave srdca a resuscitácii."
Vedci sa domnievajú, že pri umieraní môže v mozgu dochádzať k chemickej zmene, ktorá môže viesť k tomuto typu halucinácií. Podľa inej teórie ide o psychický fenomén: ľudia, ktorým hrozí smrť, si začnú predstavovať niečo veľmi príjemné. S tým sa potom lepšie umiera. Stúpenci tretej teória ale tvrdia, že pri umieraní skutočne dochádza k oddeleniu mysle a vedomia od tela a vedomie údajne funguje aj po tom, ako prestal fungovať mozog a ľudia sú klinicky mŕtvi.
Výskum fenoménu blízkej smrti prebieha v niekoľkých nemocničných oddeleniach, kde liečia pacientov v kritickom stave. Vedci sa podľa Dr. Parnia snažia aj pomocou prístrojov "zmerať", čo sa dialo s ľuďmi, ktorí tvrdia, že boli blízko smrti. Ak napríklad pacienti povedia, že sa pozorovali zvonka, a nespoznajú konkrétne veci, lekári budú mať dôkaz, že svoje spomienky formovali až po blízkej smrti.
"Možno si ich utvárajú podľa toho, čo počuli. Ak ale bude väčšina ľudí tieto veci presne opisovať, budeme musieť zrevidovať súčasné vedecké predstavy a dospieť k záveru, že to, čo títo ľudia zažili, bolo skutočné a že na konci života dochádza k oddeleniu mysle a vedomia od mozgu."
Žiadne objektívne informácie o tom, čo sa deje v ľudskej mysli pri umieraní zatiaľ nie sú. Z vedeckého hľadiska neexistuje žiadna predstava, akou entitou myseľ naozaj je.
"Z lekárskeho pohľadu mnohé poruchy vychádzajú z porúch mysle. A keď nevieme, čo myseľ je, potom je veľmi ťažké tieto poruchy liečiť. Možno, že keď pochopíme podstatu mysle, pomôže nám to vytvoriť liečebné postupy pre jej poruchy," dodáva Sam Parnia z univerzity v Southamptone.
