Odhaduje sa, že takmer 50 percent Slovákov má problémy so spánkom, až dve tretiny z nich však tento problém aktívne nerieši. ILUSTRAČNÉ FOTO - JÁN KROŠLÁK
Priemerní Slováci spia približne sedem hodín denne. Až tretina dospelých spí však menej ako 6,5 hodiny denne. Nie preto, že by nechceli. Nemôžu. Poruchami spánku trpí stále viac ľudí. Jedným z negatívnych dedičstiev 20. storočia je narušenie krehkého biorytmu bdenia a spánku, ktorý sa vytváral státisíce rokov.
Dnešní Slováci chodia podstatne neskôr spať ako ich rodičia či prarodičia, to však nie je všetko. "Pôsobia uponáhľane, akoby súťažili s časom. Stále niečo robia a v zálohe majú viacero ďalších činností. Cítia sa previnilo, keď práve na niečom nepracujú. K rannej káve si dajú prášok proti bolesti hlavy, večer tabletku proti nespavosti," hovorí psychiatrička MUDr. Gabriela Juríková.
Poruchami spánku trpí stále viac ľudí
"Odhaduje sa, že takmer 50 percent Slovákov má problémy so spánkom, až dve tretiny z nich však tento problém aktívne nerieši. Na Slovensku sa problematika nespavosti doteraz prehliadala," hovorí lekárka.
Vráti sa v 21. storočí biorytmus človeka do normálu? Podarí sa nám túto chybu napraviť? Odborníci na spánok sú skeptickí. Veľmi o tom pochybujú.
Generácie našich predkov chodili spávať so sliepkami a vstávali na úsvite. Vynález elektrickej žiarovky zrelativizoval rozdiel medzi dňom a nocou - ľudia spia podstatne menej a majú menej občerstvujúceho spánku.
Manažéri, lekári, podnikatelia vedeckí pracovníci bežne trávia v práci 10 aj 12 hodín, mnohí ľudia sú nútení mať dve zamestnania, aby sa vôbec uživili. Spánok zanedbávajú aj čoraz mladší ľudia. "Počas školského roka spím asi šesť hodín, po prednáškach si ešte privyrábam a na semináre sa pripravujem neskoro večer. Cez skúškové to ťahám bez spánku aj tri-štyri noci. Všetci v krúžku to robia takisto. Aby vydržali, dopujú sa rôznymi koktailmi z liekov," hovorí 21 ročná vysokoškoláčka Miriam z Trnavy. Minulý týždeň na seminári z matematiky odpadla. Spánkový deficit, nízky tlak a chudokrvnosť spôsobili, že Miriam pobudla tri dni na infúziách v nemocnici. Lekár bratislavskej pohotovostnej služby potvrdil, že minimálne raz do týždňa ich volajú ku skolabovanému študentovi.
Mozog regeneruje len spánok
Podľa fyziológov je človek biologicky prispôsobený na to, aby intenzívne úsilie vyvíjal iba krátky čas a potom dlho odpočíval.
Mozog je jediný orgán ľudského tela, ktorého regeneráciu zabezpečí jedine spánok. Nedostatok spánku tak môže spôsobovať aj vážne zdravotné poruchy.
Najčastejšou radou ako zaspať je: uvoľnite sa a relaxujte! Málokto to však dokáže. Podľa správy Medzinárodnej asociácie psychosomatickej medicíny a Svetovej zdravotníckej organizácie viac ako 60 percent dospelých ani nie je schopných dosiahnuť stav relaxácie. Ak nepomôžu bylinkové čaje, mlieko s medom, počítanie ovečiek, naozaj treba vyhľadať odborníka, najlepšie neurológa, v nevyhnutnom prípade aj vyšetrenie v spánkovom laboratóriu.
Slováci však zatiaľ siahajú skôr k tabletkám, ktoré spôsobujú už po dvoch mesiacoch závislosť.
Vo viac ako 60 percentách prípadov nespavosti Slováci užívajú lieky na spanie, ktoré sú silne návykové a v západných krajinách považované za drogy.
Čo užívajú Slováci na spanie?
Ak nespavosť človeka vyčerpáva tak, že je ďalší deň ospalý, unavený a nemôže podať dobrý výkon, je lepšie, aby si vzal hypnotikum - liek umožňujúci spánok. Problém je však aj v tom, o aký liek ide. Na Slovensku pacienti najčastejšie užívajú práve benzodiazepíny, ktoré spôsobujú už po štyroch či šiestich týždňoch závislosť.
V tom sa veľmi nelíšia od barbiturátov, ktoré ľudia začali užívať ako celkom prvé lieky na nespavosť začiatkom 20. storočia. Dokázali síce navodiť spánok, udržať ho, ale pocit oddýchnutia sa po prebudení nedostavil. Nevýhodou tejto skupiny liekov bola tiež silná návykovosť. Druhá generácia, benzodiazepíny, ktorá prišla na trh začiatkom 60. rokov, má na rozdiel od prvej generácie menej nežiaducich účinkov.
"Riziko vzniku závislosti je však stále vysoké. Benzodiazepíny spôsobujú poruchy pamäti, vonkajšieho správania, najmä u starších ľudí, časté sú problémy s koncentráciou v ranných hodinách, po zobudení je pocit malátnosti. Benzodiazepíny, podobne ako 1. generácia liekov - barbituráty, zasahujú do prirodzenej štruktúry spánku, preto spánok po užití týchto liekov nie je osviežujúci a regenerujúci," hovorí psychiatrička Alena Navrátilová.
Slovákom je dôverne známy najmä diazepam, ročne ho skonzumujú milión balení. V niektorých krajinách je zakázaný a považuje sa za drogu. Nebezpečný je v hlavne v kombinácii s alkoholom. Mnohí odborníci hovoria, že by sa nemal predpisovať ani u nás.
Lekári, ktorí predpisujú lieky, by mali teda využívať poslednú, tretiu generáciu liekov, ktoré neovplyvňujú nepriaznivo pamäť a navodzujú prirodzenú štruktúru spánku. Po prebudení je pacient schopný okamžitej koncentrácie. Užívať by sa však mali len v prípade potreby. Ak máte náročný deň v práci, problémy v rodine, prekonali ste zmenu časového pásma. Výsledky celosvetových štúdií potvrdili, že lieky tretej generácie majú malé riziko návykovosti. (uj)
Čo je dobré vedieť o spánku
1. Nie je jedno, kedy sa zobudíte.
Pokúste sa nájsť pevnú hodinu, kedy budete chodiť spať, keď sa už po celom dni cítite unavení. Odborníci odporúčajú zobudiť sa prirodzenou cestou, pretože budík len málokedy zazvoní v súlade s rytmom našich vnútorných biologických hodín. Ak nás vytrhne z fázy hlbokého spánku, budeme celý deň unavení a podráždení.
2. Základná hygiena spánku vyzerá jednoducho:
oddych a pokoj vo večerných hodinách, vyhýbať sa alkoholu, pravidelné zobúdzanie sa v rovnakú rannú hodinu, ísť spať len vtedy, keď sa cítite ospalý. Ak nezaspíte v priebehu 15 minút, treba vstať a opustiť spálňu.
3. Mládež potrebuje viac spánku ako v detstve
- priemerne 9 hodín 15 minút. Najdôležitejší je raňajší spánok. Väčšina amerických študentov však spáva len sedem hodín, a tak neabsolvujú fázu spánku, ktorá podporuje pamäť a schopnosť učiť sa. Americkí lekári pripomínajú, že deti len do istej miery môžu cez víkend dospať. Ak vylihujú dopoludnia, ešte viac si narúšajú biologické hodiny. Je užitočnejšie, ak sa na spánok uložia o hodinku skôr než obvykle a pospia si len o hodinku-dve dlhšie ako obvykle.
4. V spánku sa vylučuje hormón melatonín, zabezpečujúci dobrú náladu.
Tisíce ľudí na svete užívajú tento hormón v tabletkách, hoci lekári pochybujú, či je to správne. Viac melatonínu sa v spánku vylúči, ak večer vypijeme čaj z ľubovníka borezovaného, medovky a baldriánu.
(uj)
MÝTY A PRAVDY O SPÁNKU
Do zásoby sa nedá spať, ani krátky šlofík veľmi nepomáha. Na našej pozornosti sa prejaví už jedna prebdená noc.
Hoci tretinu svojho života prespíme, o spánku ešte veľa nevieme.Vedci sa zatiaľ nezhodli, koľko hodín spánku je optimálne a čo už možno považovať za spánkové obžerstvo. Dokonca nevedia odpovedať jednoznačne ani na otázku, prečo spíme. Americký biológ Craig Heller dokonca tvrdí, že spánok a jeho príčina zostáva jednou z najväčších záhad modernej biológie.
Nezodpovedané zostávajú stále aj javy, ktoré so spánkom súvisia - napríklad prečo zívame, prečo snívame, ako vzniká námesačníctvo. Mnohé mýty však lekári už vyvrátili.
1. Podľa známeho výroku Napoleona šesť hodín spí iba idiot. Je to tak?
Omyl.
Potreba spánku je veľmi individuálna. Ak je ho však menej ako päť hodín, kvalita života človeka sa výrazne zhoršuje. Mimochodom, o Napoleonovi jeho súčasníci tvrdili, že cez deň neustále podriemkával.
Názory na to, aká je nevyhnutná potreba spánku, sa líšia aj medzi odborníkmi vo svete. Všeobecne sa usudzuje, že 7,5 hodiny, ktoré väčšina ľudí denne prespí, je dostatočných na optimálnu fyzickú a telesnú kondíciu. Podľa amerických vedcov je toto množstvo nedostatočné, podľa britských by dlhší čas strávený v posteli bol dokonca spánkovým obžerstvom.
2. Môžeme dohnať prebdenú noc popoludňajším šlofíkom?
Omyl.
Spánok dopoludnia alebo po obede môže byť príjemný, ale väčšine ľudí nenahradí nočný spánok, pretože dopoludnia sa len veľmi zriedkavo objavujú hlboké spánkové štádiá a veľká časť ľudí nedokáže cez deň vôbec zaspať.
Teórie o výhodnosti krátkeho spania v pravidelných intervaloch boli prekonané. Ukázalo sa, že noc a najmä jej prvá časť je pre biologické funkcie organizmu najvýhodnejšia. Prvá polovica noci je pre kvalitu spánku dôležitejšia ako druhá.
3. Možno spať do zásoby?
Omyl.
Ak vieme, že nás čaká nedostatok spánku, mali by sme, ak je to možné, odpočívať dopredu. Do zásoby nemožno spať. Nie je dobré ani dospávať to, čo ste zanedbali. Telo by si na to zvyklo a neskôr by zaspávalo.
4. Je pravda, že ľudia, ktorí spia málo, kratšie žijú?
Podľa niektorých štúdií ľudia, ktorí spia menej ako šesť hodín a naopak tí, čo vyspávajú dlhšie ako deväť hodín denne, umierajú skôr ako zvyšok populácie.
Ide však iba o štatistické závery, z ktorých nemôže zdravý človek, ktorému stačí napríklad päť hodín spánku, vyvodzovať životnú prognózu. Stále však platí, že ľudský mozog potrebuje pre dobré fungovanie aspoň päť hodín spánku.
5. Je budík škodlivý? Vraj škodí nášmu srdcu, pretože sa preľakneme a nadobličky začnú produkovať adrenalín.
Omyl.
Existujú síce názory, že len málokedy zazvoní v súlade s rytmom našich vnútorných biologických hodín a ak nás vytrhne z fázy hlbokého spánku, budeme celý deň unavení a podráždení. Škodlivosť budenia budíkom však nebola preukázaná.
6. Človek vydrží bez spánku aj týždeň.
Omyl.
Človek vydrží bez spánku v ojedinelých prípadoch až 120 hodín. Vtedy však už môže mať halucinácie a šialené predstavy.
Na našej pozornosti sa prejaví už jedna prebdená noc. Po niekoľkých nociach s piatimi-šiestimi hodinami spánku sú ľudia výrazne ospalí, podstatne klesá ich pozornosť, čas reagovania, úsudok aj tvorivosť (uj)
