Kĺby trpia všade tam, kde je pevná podložka, lebo nemajú kam uhnúť.
Lekár slovenskej biatlonovej reprezentácie MUDr. Ernest Caban sa denne stretáva so športovcami, ktorí si zaťažujú svoje kĺby od útleho veku. Niektorí majú už v mladosti také trvalé zmeny na pohybovom aparáte, že musia podstúpiť operáciu. Stojí naozaj zato robiť šport tak vrcholovo, aby skončili so zničenými kĺbmi a chrbticou?
"Športovcom, najmä tým, ktorí začínajú odmalička, by to mali tréneri a lekári povedať na rovinu. Každý šport môže byť nebezpečný. Každý sa však musí rozhodnúť sám a zvážiť, či mu zdravie stojí zato. Naozaj je na pováženie, že väčšina týchto mladých ľudí udáva bolesti kolien, členkov, chrbtice a asi štvrtinu pobolievajú drobné kĺby. To sú zistenia z trojmesačnej štúdie, ktorú sme nedávno robili u športovcov. Poznám dokonca 13- až 19-ročných športovcov, ktorí majú také trvalé zmeny na pohybovom aparáte, že im pomôže už iba operácia."
MUDr. Vojtech Lazar, chirurg a športový lekár, hovorí, že jednoznačne najhorší šport na kolená je lyžovanie - až 25 percent všetkých úrazov v lyžovaní si odnesú kolená.
V tesnom závese je futbal a všetky palubové športy, volejbal, basketbal, hádzaná. "Kĺby trpia všade tam, kde je pevná podložka, lebo nemajú kam uhnúť." Väčšina slávnych futbalistov má problém s kolenami a kĺbmi. Tenisti majú problémy s ramenami a lakťami, samozrejme, aj s kolenami a kĺbmi." Tenisový lakeť, ktorý vzniká jednostranným dlhodobým nadmerným zaťažením rúk a predlaktia, nemajú automaticky len tenisti. Naopak, tenisový lakeť môžu mať oštepári, ale aj tí, čo tenis v živote nehrali. Príčinou môže byť jednostranná práca v záhradke, domáce majstrovanie, ale aj banálne pletenie či háčkovanie v kresle pred televízorom.
Nielen profesionáli končia s poškodenými kĺbmi, skôr či neskôr ich budú mať aj tí, čo sa venujú športu rekreačne. Nadmerná jednostranná záťaž vždy spôsobí, že organizmu nezostáva nič iné, ako vyslať varovný signál - tak už dosť! Vtedy treba dopriať telu oddych. Nie každý, a najmä nie športovci, ktorí to robia za peniaze, však varovanie rešpektujú. (uj)
Čo sa deje počas života v našich kĺboch
Chorobné zmeny sa najskôr prejavia na chrupavke. Táto pružná, jeden až päť milimetrov hrubá vrstva slúži ako tlmič nárazov. Najvýkonnejšie pracuje asi do tridsiatky. Dĺžka jej výkonnosti závisí, samozrejme, od genetickej výbavy, záťaže či miery preťažovania a od výživy.
Už okolo štyridsiatky sa začínajú pomerne nenápadne ohlasovať kolená a o niekoľko rokov neskôr aj bedrá. Intenzita bolesti je slabá a občasná. V tomto období sú ešte vážne zdravotné ťažkosti skôr zriedkavosťou ako pravidlom.
Nepohoda sa prejaví až vtedy, keď sa chrupavka stenčí, vyderie. Degeneratívnym procesom sa uvoľňujú drobné čiastočky. Bolesť býva spoľahlivým informátorom o týchto zmenách. Výrastky na okrajových častiach kĺbov znemožňujú normálny pohyb a znepríjemňujú život. Pri ťažkom stupni osteoartrózy zostanú z chrupavky iba torzá. Kosť sa prakticky trie o kosť a pohyb sa stáva doslova utrpením.
