Eva je v 15. týždni tehotenstva. Keď si priloží ruky na brucho, má pocit, že už cíti pohyby plodu, ale skôr si to len namýšľa. Má malé vydúvajúce sa bruško, ale nevie, či porastie. Vlastne nič nevie naisto. Denne si kladie otázky a stále na ne nevie odpovedať. Vie, že rozhodnúť sa musí rýchlo.
Minulý týždeň jej gynekológ v poradni oznámil, že má veľmi zlý výsledok krvných testov. Domov prišla s plačom.
"Je tu vraj riziko Downovho syndrómu. Mám ísť do genetickej poradne," oznámila manželovi. Genetička Eve odporučila amniocentézu - odber plodovej vody. Ona však váha. "Čo si počnem, ak bude výsledok pozitívny?"
Amniocentéza, odber plodovej vody, je diagnostická metóda, ktorú niektoré ženy zatracujú, iné zase velebia. Medzi nastávajúcimi mamičkami je to jeden z najdiskutovanejších zákrokov. Prináša totiž tie najťažšie otázky pre ženu. Ako sa rozhodnúť?
Robí sa v 14. až 16. týždni, keď budúca matka už nedočkavo ráta mesiace do pôrodu a pripravuje výbavičku.
Výsledok sa žena dozvie do troch týždňov. Ak sa nepodarí kultivácia buniek plodovej vody, odber možno zopakovať. Sú to tie najdlhšie týždne a hodiny v živote ženy.
"Na genetické testy by ma nenahovoril žiaden lekár," hovorí 55-ročná Elena, ktorá sa napriek tomu považuje za modernú ženu.
Jej príbeh je však takmer neuveriteľný. Keď prvý raz otehotnela, mala už 40 rokov. Považovala to za malý zázrak, napriek tomu však odmietla ísť na amniocentézu. Dieťa sa narodilo úplne zdravé. Zázrak sa opakoval ešte päť ráz, pani Elena porodila do päťdesiatky päť dcér, ani raz sa neopýtala lekára, či to bude syn, po ktorom nesmierne túžil manžel. Opakovane rázne odmietala amniocentézu, hoci ju široká rodina presviedčala i lekári predkladali fakty, že možnosť porodiť postihnuté dieťa po štyridsiatke rastie geometrickým radom. "Keby som sa dozvedela, že dieťa bude postihnuté, myslíte, že by som mala to srdce ísť na interrupciu? Nikdy som tak nerozmýšľala..." hovorí.
Celkom iný názor má Emília, matka 20-mesačného syna: "Moja bývalá lekárka považovala za zbytočné aj samotné genetické testy. Mala som 20 rokov, dieťa kopalo ako divé a ja som bola pokojná až do konca tehotenstva. Šok, ktorý som prežila po pôrode, neželám žiadnej žene. Povedali mi, že dieťa nie je v poriadku. A k tomu dovetok, že moj ošetrujúci lekár to mal dávno zistiť. Dieťa operáciu neprežilo a ja som rada, že som ho ani nevidela, aspoň sa mi o ňom teraz nesníva. To by som nevládala. Druhé tehotenstvo som neriskovala. Zmenila som lekára a absolvovala všetky testy. Nepovažujem to za nemorálne ani nenormálne."
Ženy sa tiež často boja, že po odbere plodovej vody môžu potratiť. Lekári však tvrdia, že riziko je minimálne. Sám odber už patrí k bežným rutinným zákrokom, na Slovensku sa robí už dvadsať rokov. Predstavte si plod ako plávajúcu čerešňu v pohári vody. Je možné ju napichnúť, ak ju nepritlačíme o stenu pohára? To sa nedá, tvrdia lekári. (uj)
Čo zistí odber plodovej vody
Najčastejšiu skupinu adeptiek tvoria tehotné do 16 a nad 35 rokov - v prvom prípade pre možné poruchy pri začínajúcej sa činnosti vaječníkov, v druhom preto, lebo ich činnosť už postupne vyhasína. V oboch prípadoch môže dôjsť k poruchám pri delení chromozómov pri vývine vajíčka. Nadpočet chromozómov spôsobuje poškodenia plodu - najmä známy Downov syndróm, mongolizmus. Ďalšou indikáciou na odber plodovej vody je zvýšená alebo znížená hodnota testu AFP pre určitý týždeň tehotnosti, ktorý sa robí z krvi pacientky. Výchylky nahor lekárovi signalizujú možnosť rázštepu nervovej trubice alebo prednej steny brušnej. Pri nízkych hodnotách treba opäť vylúčiť Downov či menej častý Edwardsov syndróm. Z plodovej vody možno presne určiť pohlavie, čo je dôležité, ak hrozí ochorenie naň viazané - hemofília či muskulárna svalová dystrofia. Existuje aj tzv. psychologická indikácia, podmienená iba želaním pacientky, ktorá sa bojí o zdravie budúceho dieťaťa. Podľa gynekológov počet takýchto žien skôr rastie, avšak amniocentéza sa na želanie nerobí.
(uj)
