Jedovaté plesne na nás číhajú denne. Obsahujú ich mnnohé na pohľad nevinné potraviny a pochutiny počnúc od chleba nášho každodenného. Nebezpečné plesne sa nachádzajú v celom rade potravín, najmä v nekvalitnej káve, plesnivom ovocí, sú aj v starých ovsených vločkách, arašidoch, kešu orieškoch, para orechoch, ovocných muštoch, strukovinách, obilninách. Obsahujú najmä mykotoxíny - veľmi jedovaté látky prírodného pôvodu.
Zákernosť a nebezpečenstvo mykotoxínov spočíva v tom, že sú odolné proti tepelným a chemickým zásahom a najmä neviditeľné. Keď sa už raz mykotoxíny z plesní do potraviny dostanú, nie je možné ich z nej odstrániť. Plesne sa síce dajú zlikvidovať, najjednoduchšie vyrezať, ale ich produkty - mykotoxíny - ostávajú v potravine. Pre bežného konzumenta je však veľmi ťažké zistiť, či potravina alebo pochutina obsahuje nebezpečné aflatoxíny, lebo sú okom neviditeľné. Preto je skutočne veľmi dobré zvážiť, kde spomínané potraviny nakupujeme.
Pozor na nebalené oriešky
V zásade je lepšie vyvarovať sa a nekupovať nebalené oriešky či iné pochutiny od predajcov v stánkoch, o ktorých si nie sme istí, či majú kvalitný tovar. Ak boli totiž tieto plodiny napadnuté počas skladovania tzv. toxikogénnymi plesňami, potom tieto plesne môžu vylúčiť do napadnutých potravín mykotoxíny.
"Nekompromisne však treba vyhadzovať každé jedlo, ktoré doma splesnivie. Ak splesnivie džem, nestačí ho prevariť, radšej ho vyhoďte. Skúsený konzument búrskych orieškov podľa vône môže zacítiť, či neboli už splesnivené," hovorí MUDr. Rovenská.
Zvlášť nebezpečné sú aflatoxíny pre ľudí, ktorí už prekonali zápal pečene, pre ľudí so slabým imunitným systémom a novorodencov.
Každý deň jeme chlieb. Nie je už plesnivý?
Možno málokto vie, že chlieb a pečivo už po dvoch dňoch podlieha plesni. Je to dokonca vedecky dokázané. Nevidíme ju, ani necítime, ale je to tak. Odborníci v modelovej štúdii zistili, že ak sú v ovzduší zárodky toxikogénnych plesní, začali sa v chlebe a pečive tvoriť mykotoxíny už po 48 hodinách. Najväčšie množstvo aflatoxínov bolo zistené v chlebe, ktorý bol týždeň v mikroténovom vrecku pri izbovej teplote.
Pleseň pripomína pomúčenie, preto si ju vôbec nemusíme všimnúť.
Už dávno tiež neplatí, že pleseň vzniká pri teplotách nad 10 stupňov, ani to, že chlebu sa najlepšie darí v chladničke, kde je 8 stupňov Celzia. Nič teda nevyriešime, ak si urobíme zo staršieho chleba hrianky. Aj pri teplote nad 100 stupňov Celzia mikroorganizmy poputujú do nášho organizmu nezmenené.
"Ak niekto zje dva dni starý rožok, ktorý obsahuje aflatoxíny, samozrejme, že sa mu nič nestane. Ani hrianky pripravené zo staršieho chleba nám neublížia. Ak ich však konzumujeme často, škodíme si," hovorí lekárka.
Aflatoxíny totiž patria medzi karcinogény a ich účinky sa môžu prejaviť až po niekoľkých rokoch - napríklad nádorovým ochorením. Keďže na nás karcinogény číhajú zo všetkých strán, je dobré to vedieť. (uj)
Ako zabrániť plesniveniu chleba
1. Nakupujeme len také množstvo, aké spotrebujeme do dvoch dní. Najlepšie je ho uložiť do utierky alebo do chlebníka.
2. Ak uložíme chlieb do chladničky, jeho trvanlivosť sa nepredĺži. Naopak - vlhký skôr podľahne plesni. Chlieb do zásoby možno zmraziť pri teplote -18 °C.
3. Starý chlieb nie je vhodný ani na prípravu hrianok, pleseň sa nezničí.
4. Staré pečivo nie je vhodné na strúhanku, pleseň v ňom ostáva.
5. Strúhanka sa dá pripraviť aj z práve kúpeného a hneď vysušeného pečiva.
6. Na dovolenky alebo sviatky sú vhodné balené chleby s predĺženou trvanlivosťou.
7. Plesnivé pečivo a chlieb nie sú vhodné ani na kŕmenie zvierat.
8. Ak balíte chlieb do mikroténových vreciek, pravidelne ho treba vymieňať - už po dvoch dňoch.
