Zdá sa, že populácia je naozaj stále inteligentnejšia. Časopis Newsweek nedávno spočítal, že priemerné IQ amerického dieťaťa poskočilo o 24 bodov, u Angličanov o 27 bodov. U nás podobne. Vzostup na škále IQ vyzeral v uplynulých sto rokoch optimisticky - priemerne tri body za desaťročie. Ten, kto by na začiatku minulého storočia patril medzi desať percent najmúdrejších, dnes by sa ocitol medzi piatimi percentami najhlúpejších.
Dôvodov je viac. Premeny mozgovej bystrosti ovplyvňuje aj pestrejší a individualistickejší život v priebehu dospievania. Rodičia majú menej detí ako kedysi a venujú im viac času, kupujú im sofistikovanejšie elektronické hračky, televízia, internet podporujú obrazotvornosť, hlavolamy a určité videohry posilňujú analytické myslenie. Okolie a technologicky náročnejšie prostredie núti dospievajúci mozog k intenzívnejšej činnosti.
Na druhej strane však vôbec neplatí, že by to vysoko inteligentní ľudia mali v živote jednoduchšie. Mnohí idú v živote z jedného sklamania do druhého, zatiaľ čo ľuďom s nižším IQ sa darí až prekvapujúco dobre.
Americký psychológ David Goleman je presvedčený, že príčina spočíva v súhrne schopností, ktorý nazýva emočnou inteligenciou. Akí sme v živote úspešní, záleží od oboch - nielen od IQ, ale aj od našej citovej inteligencie. Bez emočnej inteligencie - EQ nie je intelekt schopný využiť celý svoj potenciál.
Na rozdiel od notoricky známeho testovania IQ však doposiaľ neexistuje žiaden písomný test, ktorý by určoval výšku emočnej inteligencie, a možno žiadny ani nikdy nebude. (uj)
