Čo môže mať spoločné prepadnutá predavačka zo stánku na bratislavskom sídlisku a žena, ktorá prežila teroristický útok na newyorské dvojičky? Zdanlivo nič. Obe však môžu trpieť úplne rovnako.
Majú nočné mory, ničivé úzkostné stavy, boja sa vyjsť na ulicu. Ako je to možné? Spája ich rovnaká diagnóza - posttraumatická stresová porucha.
Až donedávna sa spájala najmä s vojnovým utrpením či pobytom v zajateckých táboroch.
Môže sa to stať hocikomu
Aj v bežnom živote sa však človek môže ocitnúť v situácii, ktorá mu dokáže privodiť stav extrémnej úzkosti. Ide najmä o násilné prepadnutie, znásilnenie či autonehodu. Psychiatri prišli na to, že touto poruchou trpia aj ľudia, ktorí prežili bitie alebo týranie v rodine, letecké nešťastie či živelnú pohromu. Odhaduje sa, že touto poruchou je postihnutých sedem až desať percent populácie. V krajinách, kde bola vojna alebo živelné pohromy, sa môže vyskytovať až u tretiny obyvateľov.
"Ak je traumatizujúci zážitok veľmi nečakaný, drastický, aj inak silná osobnosť môže mať problém vyrovnať sa s ním. Niektorým ľuďom sa to nemusí podariť vôbec. Porucha môže postupne odznieť, ale aj dlhšie pretrvávať. U niekoho len mesiace, u iného roky, aj celý život," hovorí psychiater MUDr. Jozef Hašto.
Prášky na spanie to nevyriešia
Prepadnutá žena zo stánku má ešte po roku veľké problémy: "Páchateľa po dvoch mesiacoch chytili a sedí vo väzbe. Myslela som, že sa môj stav zlepší, ale nič sa nevyriešilo. Stále sa mi vracia tá chvíľa, ako na mňa namieril pištoľ. Nikam nechodím. Kričím na deti, potom sa zrazu z ničoho nič rozplačem, túlim si ich, zviera mi hrdlo od strachu. Manžel už so mnou stráca trpezlivosť. Lekárka mi predpísala prášky na upokojenie, ale to neprichádza."
Jej kolegyňa z druhého konca mesta bola prepadnutá dokonca dvakrát za sebou - v priebehu dvoch týždňov. Tvrdí, však, že také problémy nemá: "Som silná žena, prežila som všeličo, hoci takmer rok som pociťovala hrozný strach, keď sa k okienku blížil muž. Muž, ktorého identifikovali ostatné prepadnuté, je podľa mňa na slobode."
Posttraumatická porucha je ochorenie, ktoré sa nedá vyliečiť "podomácky". Nedá sa odstrániť jednoduchým povelom: zabudni na to, čo sa stalo! Nedá sa odstrániť cvičením, pevnou vôľou či dohováraním príbuzných.
Liečiť sa však dá
Žiaľ, mnohé obete násilných činov často ani netušia, že majú nejakú chorobu, nieto, že treba zájsť k lekárovi.
Ak nevyhľadajú pomoc, hrozí im, že upadnú do izolácie, prestanú normálne žiť. Ak to trvá príliš dlho, pridružia sa k poruche depresívne stavy, samovražedné myšlienky.
Psychiater Jozef Hašto hovorí: "Aj príslušníci polície, ktorí sa stretávajú s obeťami trestných činnov, by mali vedieť, že pomoc existuje. Mali by ich informovať o tom, že môžu vyhľadať psychoterapeuta, ktorý im pomôže vyrovnať sa s traumatizujúcim zážitkom."
Dnes už existujú účinné psychoterapeutické postupy, ktorými sa týmto ľuďom dá pomerne rýchlo pomôcť, počas troch až desiatich stretnutí. Aj na Slovensku sa používa nová, veľmi sľubná metóda spracovania traumatických zážitkov pomocou očných pohybov. V ťažkých prípadoch je potrebná liečba v nemocnici, väčšina pacientov sa však lieči ambulantne.
Flashback - znovuprežívanie traumyJe to zvláštny vizuálny pocit, čudesný emocionálny vnem, ktorý prichádza nečakane a na psychiku človeka útočí zákerne a nemilosrdne. Strach a des sa totiž uloží v neznámych zákutiach vedomia. Po celé mesiace aj dlhé roky sa potom vracia a prejavuje v hrozných snoch, víziách či predstavách. Experti tomu hovoria flashback. Sprevádzaný je aj fyziologickými reakciami - panikou, úzkosťou, nevoľnosťami, nadmerným potením.
Traumatizujúcu udalosť človek prežíva znovu a znovu, akoby sa práve diala. Opäť je uprostred požiaru, valí sa na neho veľká voda, znovu vidí útočníkove oči a uhýba pred jeho údermi. Pred očami sa mu spúšťa živý film - bez toho, aby chcel. Je to prekvapujúce a nečakané.
Znovuoživenie drámy môže vyvolať aj zdanlivo nevýznamný podnet, ktorý čímsi pripomína pôvodnú udalosť. Niekto sa napríklad od chrbta nečakane dotkne ženy, ktorá bola znásilnená. A ona znova prežíva naživo ponižujúce pocity znásilnenia. Niekedy stačí buchnutie brány, kroky, čokoľvek navodzujúce zdanlivo potlačený zážitok. Niektorým ľuďom sa zážitky vracajú deň čo deň, budia sa noc čo noc. Spotený, na smrť vydesený človek sa zobúdza s ohromnou úzkosťou, panikou, chvíľu má problém rozlíšiť, čo je sen a čo realita.
Keď človek zažíva flaschback, je v tzv. disociatívnom stave, ktorý si môžu jeho príbuzní mýliť s námesačnosťou. Správa sa tak, ako keby práve v tej chvíli opäť prežíval traumatickú udalosť, nie si je však plne vedomý toho, čo robí.
Kedy ide o posttraumatickú poruchu?
Na to, aby bolo možné vysloviť diagnózu, musia isté príznaky pretrvávať viac ako mesiac. Lekár určuje diagnózu na základe charakteristických príznakov všetkých troch typov tejto poruchy.
1. na stanovenie diagnózy musíte mať aspoň jeden z nasledujúcich príznakov:
- náhle a realistické spomienky na udalosť zasahujú do vašich každodenných činností
- "spomienky" (flashbacks, déja-vu) na udalosť sa zdajú také skutočné, až si myslíte, že opäť prežívate traumu
- opakujúce sa zlé sny o traumatickej udalosti
- bolestivé emócie spôsobené spomienkami na traumatickú udalosť
2. musíte mať najmenej tri príznaky pri type "vyhýbavé správanie":
- snaha vyhýbať sa predmetom, situáciám, miestam, ľuďom a myšlienkam, ktoré pripomínajú traumatickú udalosť
- zabúdanie dôležitej časti traumatickej udalosti
- vyhýbanie sa rodine a priateľom, pocit otupenia alebo ťažkosti s pociťovaním emócií
- strata radosti a nezúčastňovanie sa činností, ktoré vás predtým tešili
- presvedčenie, že sa nedožijete vyššieho veku
3. musíte mať najmenej dva príznaky pri type "nadmernej podráždenosti":
- ťažkosti so spánkom
- stávate sa podráždený alebo máte výbuchy zúrivosti
- ťažkosti s koncentráciou
- ste nervózny a ľahko sa vyľakáte.
Lekár vás môže podrobiť aj telesnému vyšetreniu, urobiť laboratórne testy, aby skontroloval alebo vylúčil iné zdravotné problémy.
Ako sa lieči posttraumatická porucha
Psychiatri, psychológovia či neurológovia na celom svete používajú viacero metód, niektorí uprednostňujú farmakologickú liečbu antidepresívami, iní čistú psychoterapiu, zlatou strednou cestou môže byť kombinácia liekov a rôznych foriem psychoterapie.
Liečba môže trvať šesť až 24 mesiacov, ale aj dlhšie v závislosti od toho, aké závažné príznaky pacient pociťuje. Niektoré príznaky sa môžu stratiť skoro hneď po začiatku liečby, lepší pocit sa však objaví až neskôr.
Jednou z najnovších metód liečby je EMDR - desenzitizácia a spracúvanie pomocou očných pohybov.
"Je to nová a veľmi sľubná metóda spracovania traumatických zážitkov. Často sa stáva, že informácie o zraňujúcich udalostiach zostanú v nervovom systéme človeka. Sú to všetky obrazy, zvuky, myšlienky, emócie a ostatné dojmy a vnemy. Pri liečbe touto metódou si pacient v predstavách opäť sprítomňuje traumu, zatiaľ čo terapeut u neho súčasne vyvoláva očné pohyby. Podľa neurofyziologickej hypotézy sa tak otvára prístup k neuronálnym sieťam, v ktorých ostali uviaznuté informácie o traume, a umožňujú mozgu ich spracovanie. U pacienta pomocou tejto metódy môže dôjsť k zníženiu emočného náboja, ktorý nesú spomienky na traumu, zároveň môžu vymiznúť aj nepríjemné telesné pocity," hovorí MUDr. Jozef Hašto.
Na Slovensku absolvovali toto školenie desiatky psychiatrov a psychológov. Človek, ktorý hľadá odbornú pomoc, by sa však mal zaujímať, či psychiater alebo klinický psychológ má skúsenosti s touto poruchou a vie s ňou pracovať.
