Niektorí odborníci odhadujú, že štyri až päť percent mladistvých trpí tzv. depresiou tínedžerov. Drvivá väčšina mladistvých však nevyhľadá pomoc sama, príznaky by teda mali rozpoznať dospelí: rodičia, učitelia, školskí poradcovia, tréneri, ktorí by mali poznať fakty o samovraždách v skupine tínedžerov a možných náznakoch takýchto myšlienok. Bez liečby môžu depresívne stavy pretrvávať týždne, mesiace, roky alebo aj celý život a môžu mať vplyv na všetky aspekty života jednotlivca. S rastúcim počtom depresií tínedžerov sa zvyšuje aj výskyt samovrážd mladistvých.
Príliš veľké nároky a stres
Mladí ľudia to dnes nemajú jednoduché. Rodičia od detí očakávajú závažné rozhodnutia o ich budúcnosti. Tlak vytvára aj snaha uspieť v škole, vyniknúť v športe alebo príliš veľa učenia a spoločenské povinnosti voči rodičom, učiteľom alebo rovesníkom. Sociálny tlak môže byť nesmierny. Stres môže u mladých ľudí vyvolať poruchy spánku, neschopnosť koncentrovať sa, hnev, nervozitu, bolesti hlavy, nevoľnosť, sociálne odcudzenie alebo aj depresiu.
Spúšťače depresie u tínedžerov
* traumatické udalosti alebo zmeny v živote (napríklad prísnosť a hrubosť rodičov, rozvod, smrť blízkej osoby, rozchod s dlhoročnou priateľkou alebo priateľom)
* nezvládanie pocitov hnevu
* problémy v škole
* zmeny v životnom štýle, napríklad prudká strata alebo prírastok váhy, problém so spánkom, túžba vyskúšať drogy alebo alkohol,
* prejavovanie záujmu o násilie alebo naopak strach z rastúceho násilia.
(Zdroj: http://www.depression-and-anxiety.com )
