Brusel 4. júna (TASR) - Počas uplynulých desať rokov spravili nové členské krajiny značný pokrok v zlepšovaní kvality systému zdravotníctva, avšak väčšie systémové reformy v súlade s legislatívou EÚ ich ešte len čakajú, skonštatovali odborníci na politiku v zdravotníctve vo vôbec prvej analýze dôsledkov nedávneho rozšírenia EÚ v oblasti zdravotníctva.
Na knihe s názvom Zdravotníctvo a rozšírenie EÚ spolupracovali odborníci z 20 krajín pod záštitou príslušného orgánu EÚ a ďalších 12 organizácií, vrátane Regionálneho centra pre Európu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).
Prispôsobovanie reforiem v nových členských krajinách legislatíve EÚ pritom odborníci označili za jednu z najväčších výziev zmien v zdravotníctve.
Vo viacerých aspektoch však ich systémy zmenami len trpeli, čo sa odrazilo na zdravotnom stave obyvateľstva, podotýka Stephen Wright z Európskej investičnej banky.
Štúdia sa však sústreďuje aj na výhody a príležitosti vyplývajúce z rozšírenia, ako napríklad, že pacienti z nových štátov budú môcť využiť časť zdravotnej starostlivosti v zahraničí, či pohyb pracovných síl, najmä vysokokvalifikovaných odborníkov v rámci EÚ za účelom hľadania lukratívnejšieho zamestnania.
Odborníci však v analýze pripomínajú, že dopady zmien súvisiacich s rozšírením sú len ťažko predvídateľné, preto by mali byť na ich monitoring pripravené aj jednotlivé zdravotné systémy. Vplyvy rozšírenia sa však nekončia pri nových hraniciach EÚ, konštatujú autori knihy, pričom pripomínajú, že na najbližšie roky je naplánovaná ďalšia vlna rozšírenia únie smerom na juh a východ kontinentu a preto je potrebné už teraz čeliť výzvam, ktoré so sebou prinesie.
"V juhovýchodnej Európe nás čaká ešte veľa práce, aby sme zosúladili ich zdravotné systémy s európskou legislatívou. To si bude vyžadovať predovšetkým koordinované stratégie v oblasti zdravotníctva, sociálnych vecí a vzdelávania," dodáva Roxana Bonnellová z inštitútu Open Society Institute, tiež zainteresovanom na vypracovaní štúdie.
