Obchodno-zábavné centrum Aupark v Bratislave prevyšuje ostatné „obaly“ kvalitou použitých materiálov i architektonickými riešeniami. FOTO – PAVOL MAJER
Veľkých a honosných hypermarketov u nás pribudlo a v priebehu nasledujúcich dvoch rokov by sa ich počet mal ešte zvýšiť. V porovnaní s Fínskom, ktoré v tabuľkách počtu obchodných centier vedie, je ich hustota u nás už dnes vyššia. Naopak, niektoré štáty (napríklad Nórsko) prijali zákony, ktoré ich výstavbu prísne regulujú.
S boomom nastúpila aj konkurencia, preto sa hypermarkety stali zaujímavejším objektom aj pre architektov. Kým prvé boli doslova iba obalmi pre tovar, dnes je ich realizácia krokom dopredu. Ich funkcia už nespočíva iba v nákupe spotrebného tovaru, ale posúva sa aj smerom k využitiu voľného času. Ľudia majú možnosť ďalšieho rozhodovania, ako ho stráviť. Je najmä otázkou želania investorov, do akej miery môže architekt projekt ovplyvniť, pretože prístup je racionalizovaný a typizovaný. Napriek tomu sa však údajne invenčnosť architekta úplne nestráca. „Rozvoj supermarketov je zákonitým procesom, odráža určitý stupeň a tempo spoločenského, ekonomického a technického vývoja, zväčša za dominantnosti trhových mechanizmov. Na druhej strane však dilematicky zasahuje do prirodzeného vývoja mestského prostredia a života v ňom. Oba aspekty majú prínosné aj brzdiace dôsledky,“ hovorí prof. Ing. arch. Ján Kavan z katedry urbanistiky Fakulty architektúry STU v Bratislave.
Situovanie nákupných centier v rámci danej lokality predstavuje okrem ekonomického aspektu značný urbanistický a ekologický problém. U nás sa vynoril predovšetkým v súvislosti s čerstvou stavbou najväčšieho takéhoto centra na Slovensku – Auparku v Bratislave. Podľa slov architekta Prof. Ing. Štefana Šlachtu z VŠVU v Bratislave spáchali otcovia mesta ťažký hriech. „Zo Sadu Janka Kráľa spravili tomuto obchodnému centru doslova predzáhradku. Myslím si, že nielen pre moju generáciu je to likviácia historických a prírodných hodnôt. Ak v jeho blízkosti odteraz bude kopa nákladných áut, atmosféra je preč. Bratislava na rozdiel od iných miest stále nemá hlavného architekta, aj keď v štatúte mesta jeho funkcia existuje. Je tu mnoho ľudí, ktorí ho nechcú, aby si ďalej mohli robiť, čo chcú.“
Tvrdenie, že nákupné centrá sú zabijakmi mestských centier, by bolo príliš radikálne. Pre zákazníkov znamenajú veľké výhody. Pri nákupe odpadáva problém s parkovaním, ceny tovaru sú nižšie. Centrum mesta už nie je cieľom nákupuchtivých ľudí tak ako predtým. Otázkou však je, či ostane zaujímavým aj svojimi reštauráciami, kaviarňami, múzeami či galériami.
