KRESBA – JOSEF ČAPEK
V novembri sa má obracať a kypriť pôda. Naberať ju naplno rýľom, to je tak chutné a labužnícke, ako by ste naberali plnou naberačkou, plnou lyžicou jedlo. Dobrá pôda, tak ako dobré jedlo, nesmie byť ani príliš mastná, ani ťažká, ani studená, ani príliš mokrá, ani príliš suchá, ani mazľavá, ani tvrdá, ani surová. Má byť ako chlieb, ako perník, ako buchta, ako kysnuté cesto. Má sa rozsýpať, ale nemá sa drobiť. Má pod rýľom rupnúť, ale nemá mľaskať, nemá robiť lavice ani hlavy, ani plásty, ani knedlíky. Ale keď ju plným rýľom obrátite, má slasťou vzdychnúť a rozpadnúť sa v hrudy a krupičkovú prsť. Toto je potom pôda chutná a jedlá, vzdelaná a šľachetná, pôda hlboká a vlahá, priepustná, dýchajúca a mäkká, skrátka dobrá pôda, tak ako sú dobrí ľudia. A ako je známe, v tomto slzavom údolí už nie je nič lepšieho.
Korene nechať a radšej zlepšiť pôdu
Vedzte, že počas týchto jesenných dní sa ešte môže presádzať. Najprv sa dookola okope a obryje ker alebo stromček čo najhlbšie. Potom sa podoberie rýľom odspodu, načo obyčajne rýľ praskne vo dvoje. Sú ľudia, hlavne kritici a verejní rečníci, ktorí radi hovoria o koreňoch. Napríklad hlásajú, že sa máme vracať ku koreňom, alebo že nejaké zlo sa má vyvrátiť od koreňa, alebo že máme preniknúť až ku koreňom niektorej veci. Potvrdzujem, že práca s koreňmi je ťažká, a že je lepšie nechať korene tam, kde sú. Ony už vedia, prečo chcú byť tak hlboko. Povedal by som, že nestoja o našu pozornosť. Je lepšie nechať tie korene tak a radšej zlepšiť pôdu.
Áno, zlepšiť pôdu. Tu by sme ale mali príležitosť hovoriť o tajomnom kolobehu života. Taký kôň sa nažerie ovsa, a potom to pošle zase ďalej karafiátom alebo ružiam, ktoré za to v budúcom roku budú chváliť Boha vôňou takou ľúbeznou, že sa to ani popísať nedá. Nuž, túto ľúbeznú vôňu postihuje záhradník už v tej dymiacej a slamenatej kope hnoja. A čuchá a pozorne rozostieľa tento boží dar po celej záhradke, tak ako by svojmu dieťaťu natieral krajíček chleba marmeládou. Tu máš, dobrú chuť! Prečo krčíte nosom, ľudia? Čo vám nevoniam?
Ešte trocha, a preukážeme svojej záhradke poslednú službu. Ešte necháme prejsť nejaký ten podzimný mrazík, a potom jej ustelieme v zelenej chvoji. Ohneme ruže a prihrnieme im ku krčkom pôdy, naložíme voňavých smrekových vetvičiek, a dobrú noc. Obyčajne človek tou chvojou zakryje aj všeličo iného, povedzme vreckový nožík alebo fajku.
Iba z doby do doby
Ale ešte tam nie sme, ešte sme neprestali kvitnúť. Ešte dušičková astra žmurká lilavými očami, vykvitá fialka na znamenie, že ten november je jar, chryzantéma indická si nedá žiadnymi sebehoršími poveternostnými ani politickými pomermi zabrániť v tom, aby vydala celé svoje krehké a nesmierne bohatstvo kvetov, kvetov ryšavých a belostných, zlatých a hnedastých. Ešte poslednými kvetmi kvitne ruža.
A potom, ešte nám rozkvitá lístie. Jesenné lístie žlté, hrdzavé, oranžové, paprikovo červené, krvavo hnedé. Ešte nie sme hotoví. A aj keď zapadnú snehom, ešte tu budú jemne zelené cezmíny s žeravo červenými plodmi a čierne borovice a tisy. Nikdy tomu nie je koniec.
Ale aj vy, ktorí nevládnete nejakým tým záhonkom vlastnej pôdy vo vesmíre, môžete sa v tejto jesennej dobe klaňať prírode, a síce tým, že si zasadíte do kvetináčov cibuľky hyacintov a tulipánov, aby vám behom zimy buď zmrzli alebo rozkvitli. To sa robí tak: kúpite si príslušné cibuľky a u najbližšieho záhradníka vrecko peknej kompostovej pôdy. Na to vyhrabeme v pivnici a na povale všetky staré kvetináče a do každého dáte po cibuľke. Na konci zistíte, že máte ešte niekoľko cibuliek, ale žiadne kvetináče. A nakúpite kvetináčov, na čo zistíte, že už síce nemáte žiadne cibuľky, ale zato máte prebytok kvetináčov a úrody. Tu nakúpite ďalších pár cibuliek, ale pretože vám zase nestačila pôda, kúpite si nové vrecúško kompostu. Potom máte opať prebytok kompostovej zeme. Potom zase nie je využitá pôda, ktorú však nechcete vyhodiť a radšej si zase prikúpite nejaké kvetináče a cibuľky. Týmto spôsobom pokračujete ďalej, až vám to domáci ľudia zakážu. Potom tým naplníte okná, stoly, skrine, pivnicu, podkrovie, na čo s dôverou hľadíte v ústrety nastávajúcej zime.
(Preložené z knihy Zahradníkův rok)
